27 Feb 2017

400 strán bolesti a utrpenia | Zárezy smrti

Autorka: Veronica Roth | Žáner: scifi, fantasy, dystópia | Čo môžete čakať: premakaný svet, veľa mučenia a boj o slobodu | Goodreads: 3,72 | Slovenské vydanie: Slovart, 2017

"Ľahšie by som zniesla, keby na mňa Akos pozrel s odporom či nenávisťou, ale on to neurobil. Načiahol sa ku mne rukami, ktoré prinášajú úľavu. Zvrtla som sa a vyšla som z predsiene do arény. Nechcela som úľavu. Túto bolesť som si zaslúžila." 

Na Zárezy smrti som sa veľmi tešila, a to z niekoľkých dôvodov: 1) Krásna obálka, duh. 2) Nadšené reakcie mojich kamarátok blogeriek, ktorým verím 3) Anotácia. Aj napriek tomu som išla ale do knihy s chladnou hlavou, pretože som sa presvedčila, že mať očakávania sa niekedy nevypláca, hlavne u veľmi vychvaľovaných kníh. 
O čom ale táto kniha je? Nuž, pre tých, ktorí ste o nej nepočuli, ide v podstate o fantasy... možno miernu sci-fi knihu, kde na jednej planéte žijú dva národy. Samozrejme, nenávidia sa. Jedného krásne dňa sa Akos, z národa Thuvhesitov, dostane do pazúrov zlých Šotetov. Tam sa stretávame s Cyrou, ktorá je sestrou tyranského panovníka a má schopnosť ľuďom spôsobovať bolesť, čo je pre jej brata Ryzeka veľmi vhodná schopnosť(Lebo však keď už sa má starať o svoju sestru, tak nech z nej má aspoň aký taký úžitok no nie? Nebude sa len tak povaľovať vo svojej izbe a trpieť. Radšej nech stojí pri výsluchu a mučí ľudí, aspoň bude užitočná). V podstate dochádza k stretu týchto dvoch kultúr a začnú sa diať určité veci. 


Začnime kladmi, nech je to aspoň trochu pozitívne. Zbožňujem svet, ktorý Veronica vytvorila. Vidno na ňom, že si dala fakt záležať a že keď sa jej spýtate: „Aká dlhé a hrubé je steblo perovnice?“ ona vám ihneď vychrlí odpoveď. Je naozaj detailný a zaujímavý. Vytvorila históriu krajín, svojské náboženstvo a dokonca aj magické schopnosti a osudy. Je doslova radosť sa v ňom pohybovať, pretože neviete, čo na vás pri najbližšej príležitosti vytiahne a čím vás ešte vie prekvapiť. 

Niektoré postavy sú natoľko milované prúdom, že im dá schopnosť alebo niektoré sa stanú jasnovidkami a jasnovidcami a vidia všetky možné verzie budúcnosti, no a potom sú tu ešte postavy, ktoré majú určitý osud a ten sa vždy naplní. Je to super koncept lebo, predstavte si, že viete svoj osud, ale nepáči sa vám, a tak sa snažíte urobiť všetko preto, aby ste sa tam dostali – to je v podstate to, čo robil Ryzek. Rovnako ako sa snažil využiť jasnovidcov, aby vedel, čo má očakávať a ako na tieto veci reagovať. Tieto veci autorke ponúkajú nekonečné možnosti, ako ich využiť. 
Nečítala som Divergenciu, mám taký dojem, že to musím povedať, pretože veľa ľudí túto knihu porovnávalo s Veronicinou prvou sériou a nemyslím si, že to nie je práve najzdravšie. Jedna séria je uzavretá kapitola. Možno chcela autorka skúsiť niečo nové, a tak je jasné, že to bude odlišné a nemusí to byť rovnako dobré. Ja si ale myslím, že jej štýl písania sa číta príjemne a rýchlo. Dialógy boli super a jej opisy boli naozaj detailné, ale zase nie príliš, aby som pri nich zaspávala nudou. 
Dostávame sa k tej nie veľmi príjemnej časti. Ja osobne som mala trochu problémy s postavami. Aj keď som chápala ich konanie a ich motívy a autorka sa to snažila naozaj premyslieť, mne chýbalo puto medzi nimi a mnou. Absolútne mi na nich nezáležalo. Spočiatku som bola zaujatá Cyrinou schopnosťou a ako to bude medzi ňou a Akosom, keďže obaja boli z iných národov a tak, ale po čase ma aj to prestalo baviť. 
Cyra mi neskôr pripadala ako hrdinka, ktorá strašne chce odísť od brata, ale nie je dostatočne silná, aby to urobila, a tak sa len sťažuje. 
Akos mi prišiel strašne nevýrazný. 
Ryzek mi prišiel ako veľký slaboch, ktorý si len hladká svoje ego tým, že ostatných mučí pomocou svojej sestry. 
Všetky postavy mali svoje motívy, ale boli strašne nevýrazné aj keď je pravda, že v ich konaní bol určitý vývoj. 
Druhým negatívom je dej. Kniha má veľký potenciál, to rozhodne. Veronica si vytvorila skvelý svet, kde toho mohla vytvoriť strašne veľa, ale namiesto toho sa dej tiahne ako roztopený syr na pizzi a v podstate nevedie nikam. Ja som dočítala knihu a stále nemám pocit, že by som vedela, kam tým smeruje. Je to dilógia, takže nemá ani veľa miesta na pomalý rozbeh. 

Najväčším sklamaním pre mňa osobne bol asi vzťah Akosa a Cyry. Boli v častom kontakte, ona veľa naučila jeho a on zase ju. Ja osobne som im na začiatku fandila, ale myslím, že z ich vzťahu mohla autorka vyťažiť oveľa viac. Koniec koncov som nebola presvedčená, že k sebe naozaj niečo cítia a že sú do seba naozaj zaľúbení. Predpokladala som, že dostanem väčší pohľad do Cyriných myšlienok, aby som sa dozvedela, čo všetko s ňou jeho blízkosť robí, ale okrem malých úlomkov som toho veľa nedostala. Bolo to pre mňa sklamanie, preto interakcie medzi postavami sú mojou najobľúbenejšou časťou príbehov. 

Celkovo si myslím, že je to priemerná kniha, ktorá neohúri ale ani neurazí. Pokiaľ je Veronica vaša obľúbená autorka, nuž potom sa vám táto kniha možno bude páčiť rovnako ako jej predchádzajúce diela. Ak však čakáte veľa akcie a premakaný dej, zrejme to nebude titul pre vás.
*Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Slovart. Knihu nájdete TU.*

A čo vy? Čítali ste knihu? Ak áno, ako sa vám páčila? Čo hovoríte na postavy? Ak nie, plánujete sa do nej pustiť? 

No comments :

Post a comment