28 Aug 2014

Štúdium slovenčiny | Pre niekoho váľanie šunkami, pre mňa boj o život

Školský rok klope na dvere a aj keď ten môj sa začína až o tri týždne, musím už riešiť aj školské veci (napríklad rozvrh, to bude ešte sranda), tak som si povedala, prečo nenapísať článok?! Ide skôr len o moje myšlienky, pocity ku škole a trochu o tom, ako to u nás chodí.

Študujem slovenčinu. Konkrétne slovenský jazyk a literatúru s kombináciou anglického jazyka a literatúry. Ehm, učiteľstvo. Často krát sa to zdráham prezradiť, pretože ľudia sa potom na mňa tak čudne pozerajú typom „Ty si zrejme vypatlaná, preto si šla učiť, čo?“. V skutočnosti však len povedia: „Učiteľstvo. Zaujímavé.“ a potom sa naširoko usmejú. 

Áno, už tretím rokom študujem učiteľstvo. Väčšina ľudí si myslí, že je to prechádzka ružovou záhradou. Úprimne, aj ja som si to myslela. Pamätám si, keď som si podávala prihlášku a nadšene som ocovi hovorila, že chcem isť určite do Bratislavy na UK, pretože tam by som študovala slovenčinu s angličtinou, naša poradkyňa na strednej mi povedala, že s tým budem mať lepšiu šancu na kariéru editorky a ja som videla všade samé dúhy a jednorožcov. Viete si predstaviť, aký tvrdý bol môj pád, keď som nastúpila do školy. 

Z našej kombinácie je nás šesť študentov. Áno, šesť. Často krát sme ale spojení s inými skupinami, či už na angline alebo na slovenčine, takže na seminári je nás okolo 15. Na prednáške omnoho viac. Len tak podotýkam, že prednášky anglických predmetov máme s prekladateľmi, čiže budem učiteľka s angličtinou na úrovni prekladateľa. (Naozaj ľutujem tie deti, ktoré budem učiť. Teda za predpokladu, že budem učiť.) Keď príde človek prvý krát na vysokú, všetko je pre neho nové, žiarivé a vzrušujúce. Pamätám si, ako som išla na prvú prednášku a div, že som nevyskočila z kože. Časom však nadšenie upadalo, pretože som videla, aké vysoké nároky doktori a profesori majú. Na Úvode do literárnej histórie zo slovenskej literatúry nám prodekan povedal „Zabudnite na všetko, čo ste sa naučili na strednej. To je nanič. Potrebujete vedieť toto.“ Vtedy som tušila, že niečo bude zle. 

V podstate ide o to, že sa k nám nesprávajú ako ku študentom učiteľstva slovenčiny a angličtiny, ale ako k študentom slovenčiny a angličtiny. Nie sme predsa na pedagogickej fakulte, ale na filozofickej. To znamená, že musíme byť na vyššej úrovni. Vyššia úroveň je fajn, ale snažia sa z nás urobiť lingvistov a to my  nie sme. Predvediem vám to na príklade, túto zimu som mala skúšku z literatúry 19. storočia. Nielenže som musela mať prečítaných všetkých 25 diel z povinnej literatúry (ktorá sa počas semestra nedala čítať, pretože sme mali ešte aj anglickú literatúru a iné predmety a človek si chcel proste niekedy aj pospať), ale museli sme vedieť profily 20 autorov + pomaly všetky ich diela + porovnať diela z hľadiska poetiky s ostatnými dielami + charakteristiku obdobia. Trošku dosť nemyslíte? Na jednu skúšku. Navyše, porota bola dosť prísna. Na poslednom termíne nás bolo asi 50 a 45 ľudí odišlo s tým, že neprešli testom a teda nemohli ísť ani na ústnu. Väčšina slovenských predmetov je takých.  Niekedy mám dokonca dojem, že tá slovenčina je ťažšia než angličtina. Ale ani tá nie je med lízať. Tento rok som ešte na konci júna robila skúšku z anglickej morfosyntaxe. Potrebovala som vedieť zhruba 200 strán a čím dlhšie som sa to učila, tým menej som vedela. Teším sa, keď sa to budem učiť tento rok znova na štátnice. Niekedy sa fakt len modlím, aby som prešla a nemusela ísť na skúšku znova.

Vysoká škola je na nervy. Teda aspoň tá moja. Spoločenský život – minimálny. Spánok – ehm, to je čo prosím? Známky – no ale hlavne, že som prešla! 
Keď si spomeniem, ako som v prvom ročníku chodila na všetky prednášky a semináre, nikdy som nechýbala, no smejem sa tomu. Na druhej strane som si nevedela robiť poznámky, pretože dovtedy nám triedna všetko pekne nadiktovala alebo dala na tabuľu. Na výške nič také nečakajte. Mala som profesora, ktorý písal písmená ako mravce, študenti v zadných laviciach prednáškovej sály to nevideli a keď mu povedali, aby písal väčšie, písal, ale fakt len o milimeter. To znamená, že teraz idem štátnicovať a ja nemám žiadne poznámky z prváku. Good for me. Ale na druhej strane, spolužiačky vždy niečo zoženú, tak načo sa trápiť.

Spomínala som, že prednášky z anglických predmetov máme spolu s prekladateľmi. To by ste mali vidieť, ako sa tí správajú, keď zistia, že sme učitelia. Niektorí (podotýkam, že len niektorí, pretože poznám mnoho svetlých výnimiek) sa na nás pozrú, akoby zistili, že máme lepru. A najlepšie na tom je, že polovica mojich známych si ide robiť pedagogické minimum, pretože hold, s prekladateľmi sa akosi vrece roztrhlo a očividne im bude dobré aj to učenie, keď si nebudú môcť zohnať robotu. Ako som hovorila na začiatku, chvíľu som mala obdobie, kedy som sa hanbila priznať, že študujem učiteľstvo, pretože na Slovensku to ľudia berú ako podradný smer. Nie všetci samozrejme. Môj postoj k učiteľstvu sa zmenil tento letný semester, keď som začala doučovať dvoch malých chlapcov angličtinu. Ten pocit, keď som videla, že sa im niečo do tej hlavy dostalo, keď som videla, že si ma obľúbili a ich mama mi povedala, že ma budú chcieť aj po lete, bol na nezaplatenie. 

Ale späť k veci. Teda učia nás, aby sme boli lingvisti, aby sme jazyk vnímali do najmenších podrobností. To nevadí, že som zabudla, čo sú priraďovacie a podraďovacie súvetia (keď som chalana doučovala slovenčinu, zistila som, že som zabudla veľa vecí, lebo prax u nás pomaly neexistuje), hlavne že študentom budem vedieť vysvetliť, čo je derivačná polysémia a valencia slovies (viem, že to bude znieť divne, ale valencia je moja obľúbená téma, takže ak budete mať záujem, pokojne sa ozvite, ja vám to vysvetlím :D ) Veľa ľudí však začujú, že študujem slovenčinu a dívajú sa na mňa ako na niečo menej, pretože slovenčinu by očividne dokázal študovať každý. Je to predsa náš slovenský jazyk a tých pár vecí, čo sa učí na strednej by vedel vysvetliť kde kto. Nie sme na tom však najhoršie, keby ste videli, ako sa dívajú na tých, čo sú na pedagogickej, čo nerobia nič iné, len projekty v powerpointe! Tí ma často štvú, pretože nemajú aprobačné predmety (teda nešpecializujú sa na žiadne predmety ako ja na anglinu a slovinu), teda môžu na strednej učiť hocičo a tak potom aj úroveň nášho školstva vyzerá. Nie je to tak všade, ale čo som videla, tak väčšinu času hej. 
Ale, keď vidím, kam sa dostali moje spolužiačky zo strednej, povedala som si, že som mohla dopadnúť aj horšie. Teda, nie z hľadiska ťažkosti učenia, aj keď, určite aj na tom by som mohla byť horšie. Stačí počúvať tie rozhovory v študentskom autobuse. Narážam skôr na kvalitu štúdia. Je pravda, že UK je ťažká ako fras, ale na druhej strane vďaka nej mám takú angličtinu, akú mám. Niekedy sa dokážem rýchlejšie vyjadriť v nej ako v slovenčine. Niekedy mám momenty, kedy sa cítim výborne, pretože som prekonala sama seba (napríklad, keď som napísala seminárku a esej o Robinsonovi Crusoeovi na plný počet bodov – a to z angliny) alebo keď som pochopila lexikológiu a vysvetľovala som učivo svojim spolužiačkam. Cítim sa super, keď vidím, že moje kamošky zo strednej pomaly zabudli aké sú časy v angličtine a ja viem o Subjunctive II, pretože som s angličtinou v neustálom kontakte. Je pravda, že som doteraz neustále na moju školu nadávala a sťažovala sa a zrejme aj budem, ale musím uznať, že si neviem predstaviť, kde inde by som študovala. Pôvodne som na UK nechcela ísť, plánovala som editorstvo v Nitre, ale... došla som do štádia, kedy som si uvedomila, že s týmto budem mať oveľa väčšie uplatnenie ako s predmetmi ako sú korektorské značky. Možno som bláznivá, ale tento rok by som si chcela dať ešte aj nemecký jazyk. Zistila som totiž, že si rada dávam nové a nové výzvy. Som rada, keď vidím, že som dosiahla niečo, čo iní nie. Nikdy som si to akosi neuvedomila. Tento článok mal byť pôvodne plný hnevu a frustrácie z toho, že ma čaká bakalárka a štátnice, ale nakoniec som si uvedomila, že ak to dokončím (a to verte, že dokončím), tak budem mať taký úžasný pocit, že sa nakoniec dám asi aj na toho magistra. Však sú to už len dva roky. Len sa bojím, aby moje nadšenie neopadlo, len čo nastúpim do školy. :)

Rozmýšľam, že takéto články by som mohla robiť častejšie, teda ak by vás to zaujímalo. Viem, že veľa z vás teraz ide na vysokú alebo pôjde budúci rok, tak by som vám mohla priblížiť, ako to tam vyzerá a pripraviť vás na najhoršie. :) Pokiaľ by ste mali nejaké otázky, pokojne ich napíšte do komentára. A pokiaľ ste na vysokej, určite sa podeľte o vaše dojmy, či ste spokojní alebo nie, či ľutujete, že ste sa dali na odbor, na ktorý ste sa dali. :)


34 comments :

  1. Bavilo ma to čítať, takže určite dávaj aj viac :) Ja idem teraz do tretieho ročníka na gymply, takže ešte čas mám na rozmyslenie, že kam na výsokú, ale našťastie už viem, že to budú asi informačné technológie, kde zapadá aj programovanie. (Ja viem, že čudný výber, ale matematika mi ide najlepšie a k tomu pridať informatiku a možno fyziku už nie je žiadna veda.)
    Vďaka tvojmu článku budem môcť pripraviť moju kamarátku, čo by ju čakalo, keby išla študovať jazyky. Tiež si myslí, že je to najlahšie, čo môže byť. Ale to sa asi mýli.
    Závidím ti tú angličtinu. :) Vždy som ju chcela vedieť, ale nemám ani šancu sa ju naučiť poriadne. Bola som v Anglicku, kde som zistila, že mi rozprávanie nejde. Ako teóriu viem a čoraz viac aj rozumiem, keďže začínam čítať v tom jazyku a už roky pozerám seriály.
    Prajem ti veľa šťastia k tej nemčine, keď si ju vyberieš. Ja keď som počula ako v tom rozprávajú, tak som to vzdala a povedala si, že sa ju nikdy nebudem učiť. Som rada, že na gymply sa učím taliančinu, ktorá je asi najlahším jazykom, akým som sa stretla. :)
    A taktiež veľa úspechov na vysokej. :)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ďakujem :)
      Podľa mňa informačné technológie je super odbor, ja som vždy závidela kamarátom, čo vedeli programovať a ešte im aj matika išla, takže máš u mňa obdiv :)
      No ja som sa nemčinu učila 8 rokov na základke + stredná, ale teraz som ju dva roky nemala, tak sa k nej chcem vrátiť. Kedysi som sa chcela naučiť aj španielčinu, ale samoučba mi nešla a na kurz som akosi nechcela ísť, tak to opadlo :D
      A ešte k tej angline, ja som mala šťastie, že na strednej som mala kamošku, s ktorou sme boli zbláznené do angliny, mali sme také obdobie, pozerali sme youtube, seriály a tak a rozprávali sme sa po anglicky a nejak mi to ostalo. Na škole na nás hovoria len po anglicky, vyjadrujeme sa len po anglicky, takže sa to na mňa ešte viac nalepilo. A teraz keď sa stretneme s kamoškou, rozprávame viac po anglicky, hlavne v drogérii a každý sa na nás díva ako na zjavenie :D

      Delete
  2. Hej, keď niekto povie, že študuje učiteľstvo, asi sa naňho pozerajú divne. Mne osobne zas ale otec vždy hovorí, aby som si spravila aspoň to minimum alebo si to rozmyslela a šla rovno odznova na Bc. na učiteľstvo, lebo sa mi to bude viac hodiť ako to, čo mám teraz (no škoda, že ma do toho netlačil skôr, než som získala titul). Ale keď mne niekto povie, že študuje/alebo sa chystá študovať slovenčinu, tak si poviem len "wou, páni, ty musíš mať teda hlavu", pretože chápem, že študovať slovenčinu musí byť riadna makačka. Už len reši mojej spolubývajúcej, ktorá mala kombináciu slovenčina/fyzika, ma desili. Fakt som nechápala, aký ma praktický význam vedieť, aké vlastnosti má každá jedna hláska a z ktorej časti hrdla ti vychádza :D Nie, slovenčinu by som určite nedala, takže máš môj veľký obdiv :) A valencia slovies by ma celkom zaujímala, pretože si pamätám, že som sa učila niečo o valenčnom slovníku, ale aj tak som netušila, čo to je :D Rozhodne ti do nového roku držím palce, nech máš čo najmenej nervov a taktiež nech sa ti darí pri písaní bakalárky - pre mňa osobne to bola tá zábavnejšia časť prípravy na štátnice, pretože som písala o fantasy literatúre a teda pochybujem, že tomu tí, ktorí to čítali, aj rozumeli :D

    ReplyDelete
    Replies
    1. Slovenčina + fyzika = to by bola zrejme moja smrť, ja ju obdivujem, že to študuje. A zároveň je to dosť netradičná kombinácia :D
      Valencia slovies je vlastnosť slovies viazať na seba viac slov napr. rozmýšľať o niečom = jednovalenčné sloveso ale zabiť niekoho niečím = dvojvalenčné :D
      Ja mám bakalárku o bohemizmoch v slovenčine, na čo sa celkom teším, len sa neteším na hľadanie všetkých tých slov v časopisoch, ale bakalárka o fantasy musela byť sranda, ja som o nej písala SOČ-ku na strednej :)

      Delete
  3. Určitě piš tyhle články častěji. Ráda si přečtu o tom jak to chodí na vysoké škole. Sice mě to čeká ještě za pár let, ale stejně začínám pomalu přemýšlet, kam bych tam chtěla jít. Literatura mě nesmírné láká, to ano, ale mám takové obavy, že bych to nezvládala. Učit se umím, klidně i do noci, ale střední škola je přeci jen o něčem jiném, aspoň se pořádně vyspím, ale na vysoké? Tam s tím moc nepočítám. :D :)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Pre mňa bol to vyspanie najväčší problém, lebo na strednej som spala 8 hodín, ale v prváku na vysokej som akosi nemohla, ale postupne som si zvykala a teraz mi stačia aj tri hodiny a som v pohode :D

      Delete
  4. Krásny článok :) Taktiež rozmýšľam na slovenčinou , a preto by si takéto články mohla písať častejšie :)
    Inak, ak sa môžem opýtať, kam si chodila na strednú? :)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Chodila som na gympel v Žiline a mali sme výbornú učiteľku slovenčiny. Inak, na UK na skúšky nepotrebuješ vedieť nič... teda aspoň ja keď som šla na prijímačky, tak sa robili len testy všeobecných predpokladov a tam to je vlastne o logických cvičeniach o poznatkoch z diania vo svete a tak... na to sa veľmi pripraviť nedá :)

      Delete
  5. Vidíš... na editorstvo ísť nemusíš, tam idem ja :D Už vidím, ako si dobre ponadávam, takže aj tak sa všetko dozvieš a nakoniec si možno aj povieš, že je dobre, že si tam nešla. :D Uvidíme, čo bude :D
    Inak super článok.

    ReplyDelete
    Replies
    1. Tak o Nitre už mám od kamošky utvorený názor, o UKF tiež, takže teš sa na ich administráciu, z toho ťa porazí :D

      Delete
    2. Hej, o tom som už počula, ja pevne verím, že mi kamoška, čo tam chodí, pomôže :D Vyzerala, že sa v tom vyzná, keď mi o tom rozprávala, ale vraj sa mám pripraviť na ten ich prístup. Vraj sú tam všetci chladní a odmeraní :D

      Delete
  6. Pekný článok. Tento rok idem do maturitného ročníka a vážne netuším ešte furt, kde pôjdem. Premýšľala som nad pedagogikou ale neviem neviem.. :)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ak pedagogika, tak by som nešla na pedagogickú fakultu ani nič čo má v názve pedagogiku, to je pre mňa zbytočné štúdium... videla som baby, čo to študovali a teraz robia v Žiline v automobilke v Kie lebo sa nemôžu uplatniť... keď už, tak študovať predmet a potom si dorobiť pedagogické minimum, toť môj názor :)

      Delete
  7. Určite píš ďalšie články, jazyky ma tiež zaujímajú a chcela by som sa im v nejakej forme v budúcnosti venovať, takže som na každú skúsenosť zvedavá.:) Inak prajem veľa šťastia s ďalším štúdiom!:)

    ReplyDelete
  8. Super článok, na akom stupni chceš učiť?

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ja by som mohla zrejme učiť len na strednej, pretože základka sa berie ako druhý odbor, aspoň na mnohých školách, ale zrejme by som šla radšej na základku, ak by sa dalo. Alebo do nejakej jazykovky, pretože tam by žiaci mali vedieť jazyk na vyššej úrovni a mohla by som sa viac realizovať :)

      Delete
    2. Nepremýšľala si ostať na univerzite a urobiť si docentúru?

      Delete
    3. Neviem, či by som tam tak dlho vydržala. Rozmýšľala som ešte aj nad odchodom do Nemecka, ale tak, je to ešte ďaleko. Momentálne chcem urobiť bakalára :)

      Delete
    4. Bakalára zvládneš ľavou zadnou :) Čo mi je ľúto na situácii na Slovensku je fakt, že školstvo ide dolu vodou a tých pár nadšených mladých učiteľov znechutí do pár rokov buď úbohá výška platu, nezmyselné meniace sa metodické pokyny alebo rodičia, ktorí očakávajú, že učiteľ bude ich rozmaznané dieťa nielen vzdelávať, ale aj vychovávať. To, že si vyberáš tento obor je v dnešných časoch skôr hrdinstvo, pretože dobre vieš, že s týmto oboro neurobíš dieru do sveta. Študovať to na filde je naozaj ťažké, vybrala si to moja mama a ja som sa celý život pozerala na to, ako dáva svojmu povolaniu svoje srdce, ale ani zdaleka nedostáva adekvátnu odmenu. Ja by som to nerobila, som tvrdý materialista a príliš veľký realista v tomto smere. Myslím, že keď budeš nabudúce niekomu oznamovať, že si sa dala na učiteľstvo,mala by si to hovoriť s hrdosťou, pretože je to v dnešnej dobe odvážny čin! :) No a Nemecko, ak máš možnosť a chuť, tak do toho určite choď po hlave, toto rozhodnutie nebudeš ľutovať, imho.

      Delete
  9. Podobne ako Neliss by ma zaujímali skôr konkrétne pikošky zo štúdia slovenčiny ako zaujímavosti zo života na vysokej. :D Úprimne totižto ľutujem, že som radšej neštudovala slovenčinu (v takej či onakej podobe) - ale som presne ten typ človeka, čo zistí, čo by najradšej študoval tesne po tom, čo vyštuduje niečo úplne iné. XD

    Dada / trojversie.sk

    PS: Valencia slovies je fascinujúca - presne také slovenčinárske pikošky by ma zaujímali! :D

    ReplyDelete
  10. Já jdu teďka od září na češtinu a angličtinu - sice překldatelství, ale slibuju, že se na učitele nebudu dívat skrz prsty, mamka je taky vystudovaná učitelka a učitele obdivuju jako lidi s velkou výdrží, já bych děti asi po několika dnech umlátila houbou :D
    Líbí se mi, že je ten tvůj článek tak upřímný - hromada těžkostí, ale nakonec tě to baví :) Doufám, že to tak taky budu brát, docela se těším :) Pokud bys napsala další takové články, určitě si je ráda přečtu..

    ReplyDelete
    Replies
    1. Dobre, pridám si ťa medzi výnimky a nebudeš na mojej čiernej listine :D
      Ja dúfam, že ťa to bude baviť, pretože nie je nič horšie ako študovať niečo, čo ťa nebaví :)

      Delete
  11. Skvelý článok, pripájam sa k ostatným- píš o výške častejšie :) Možno ma ešte presvedčíš či zmením po Bc. vysokú alebo nie :D Mám známu čo študuje slovenčinu a tak viem, že je toto štúdium mega ťažké (hlavne pre ňu keďže knihy až tak neobľubuje- nechápem, prečo to potom šla študovať ?!)
    Ak by si dala aj tú nemčinu tak máš môj obdiv (NJ neznášam :D) Ten pocit keď niečo chápeš a iný nie, alebo ak niečo konečne dokončíš je fakt skvelý !
    Čo sa týka mňa, s výberom výšky som sa poriadne natrápila. Na strednej som bola v triede, ktorú ovládli čistý jednotkári a ja z väčšej časti dvojkárka som pri výbere pozerala na predmety z ktorých mám najlepšie známky (samozrejme ma aj celkom bavili) ... ak by som si dala rok pauzu tak by som možno šla na slovenčinu. Stále sa rozhoduje či po Bc. nezačnem na inej škole odznova :D

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ja neviem, či by som chcela začínať odznova. V prváku som o tom dosť rozmýšľala, že by som zmenila odbor alebo školu, ale nakoniec som sa na to nedala a v druháku mi to už prišlo také, že zabila som dva roky, tak už to dotiahnem. :D A čo študuješ, ak sa môžem spýtať? :)

      Delete
  12. Ach prekladatelia na filozofickej... Ja studujem ruske a vychodoeuropske studia a tiez s nimi obcas mame predmety a nielenze je kopec z nich sialene nafukanych, este im castokrat chyba aj vseobecny prehlad, a studovat jazyk bez toho, aby clovek vedel zakladne realie je trosku hanba.
    Ja akurat koncim tento rok Mgr. a chcela by som si okrem prihlasky na PhD. podat aj na ucitelstvo (uprimne hlavne kvoli pedagogickemu minimu) a prilis si ma nepotesila tou urovnou pedagogickej, ale asi mi nic ine neostava, lebo Fif neotvara externe odbory

    ReplyDelete
  13. Ahoj, ja tiež študujem odbor čo ty. Práve mám skúškové a nejak neviem tomu prísť na chuť. Stále premýšlam čo všetko by ma bavilo viac, a neviem či je to iba kôli tomu že sa mi ,,nechce" alebo to naozaj nieje premňa. Zaujímalo by ma či si aj ty mala nejaké krízové obdobia? A halvne ako sa z toho čo najrýchlejšie dostať.
    Do školy niesom nútená ani nič podobné, bola to čisto moja voľba. Literatúra ako taká ma baví, stou slovenčinou je to už horšie.

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ahoj, v prvom rade, držím palce pri skúškovom a pevné nervy :) Či som mala krízy? Áno! A koľko! Celý prvý ročník a zimný semester druháku boli o mojej dileme, či zo školy utiecť, alebo zatnúť zuby a preniesť sa cez to. Nebolo to jednoduché, ale každým rokom to bolo ľahšie a teraz mám školu normálne rada. Samozrejme, že boli momenty, kedy sa mi nechcelo učiť, kedy som neurobila predmety a prenášala, ale vždy to nejako dopadlo a ja zbožňujem angličtinu, tá ma tam držala, pretože som videla, že sa lepším.
      Ako sa z toho dostať? Nuž, mne pomohlo naučiť sa nestresovať. Navyše, ako som prešla prvák, druhák bol o niečo lepší, takže ja som zaťala zuby a dúfala som, že sa to zlepší a ono sa to zlepšilo. Neviem či si v prváku, zrejme áno, ale prvák je fakt najhorší, pretože sa snažíš aklimatizovať, nikto ťa neberie vážne a všetkého je veľa.
      Pokiaľ ťa literatúra baví, ja by som ti radila, aby si sa cez to skúsila preniesť a uvidíš, či sa to zlepší. Podľa mňa je ešte skoro sa vzdávať. Ja som veľmi rada, že som sa nevzdala a uvidíš, že keď to dáš, budeš mať veľmi dobrý pocit zo seba. Navyše, tie predmety sa fakt každým rokom zlepšujú :) Dúfam, že som ti aspoň trochu pomohla a vedz, že aj moji spolužiaci často krát bojovali, ale dali to. :)

      Delete
  14. Článok je síce starší, ale ja som ho našla len dnes no nedá mi nepridať svoj názor. Študujem na UK- práve tlmočníctvo a prekladateľstvo a neviem prečo mám pocit, že sú to zrovna študenti "učitelia", kt. sa na nás pozerajú ako na tých čo študujú niečo menej podstatné/ľahšie/užitočné a akoby to tvoj článok aj potvrdzoval. Trošku pozabúdaš, že prekladateľ, tlmočník sa na jazyk pozerá z iného pohľadu ako učiteľ. V každom prípade, v prvom rade musí človeka baviť učiť iných, učila som/učím ľudí v jazykovke a vidím o čom to je (a hoci nejde o učenie v škole) v zásade je to o tom istom, ak ti záleží aby si ľuďom s jazykom pomohla. Úprimne, ľudí veľmi nebaví iných učiť a hlavne v dnešnej dobe nemajú ľudia trpezlivosť s deťmi a mládežou- to bude skôr ten dôvod prečo sa na teba ľudia tak pozerajú, nie preto, že by to bolo ľahké =) Ale zrejme si už skončila alebo končíš 2. stupeň tak veľa šťastia pri hľadaní práce čo nemusí byť o nič ľahšie ako pre prekladateľa/ tlmočníka.

    ReplyDelete
    Replies
    1. Neviem, v ktorom ročníku si ty, no keď som nastupovala ja, nás učiteľov bolo strašne málo a ten postoj prekladateľov k nám bol povrchný. Dokonca sa mi stalo, že som sa s jedným prekladateľom rozprávala, keď sme si išli dať zapísať známky a keď som mu povedala, že som učiteľka, tak mu už akosi nebolo do reči. Tým, že s nimi už nemám toľko predmetov to vnímam inak, ale v prváku a druháku to bolo takéto, ale tak postoje sa menia a neviem ako je to vo vašom ročníku. A to, čo som napísala v článku je čisto reakcia na ich správanie, nebyť akcie, nebola by reakcia. :)
      Končiť 2. stupeň budem až budúci rok a ďakujem, ale našťastie som mala na robotu šťastie, pracujem v jazykovke a je mi fajn. No vidím na známych, ktorí sú prekladatelia, že niektorí z nich majú problémy. Ale tam ide tiež o to, aký je človek priebojný a do čoho všetkého sa zapája. Som však rada, že ťa článok podnietil napísať komentár a budem držať palce pri štúdiu.

      Delete
  15. Ahoj :) Tiež viem, že je to už starší článok, a dúfam, že sa mi i tak dostane odpovede.
    Prvý krát som na tomto blogu, lebo hľadám informácie o vysokej škole - konkrétne, učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry. A som nesmierne rada, že som našla niekoho kto to študuje na UK - tiež sa tam chystám.
    Mohla by si mi napísať ako to zvládaš? Zo všetkých strán počujem aké je to strašne ťažké, a ja sama som ani nečakala že by to malo byť ľahké... ale s tými všetkými komentármi okolia (ešte aj vlastná babka mi vytkla prečo som si na to dala prihlášku - prečo som si nezvolila radšej sociológiu - čím úplne podkopala aj tie jediné maličké dobré pocity z môjho výberu študijného odboru. :( ) Na strednej som na nikdy neučila z hodiny na hodinu, nie som bifla. Niekedy sa mi podarilo naučiť pred písomkou na skvelú známku, niekedy nie. Som prijatá ale podľa priemeru známok to nebolo na 100.00 bodov tak ako som to videla u iných prijatých -> na výsledkovej listine na webe. A mám obrovské pochybnosti či to zvládnem... Učíš sa z prednášky na prednášku? Bojím sa, že som si vybrala hlúpo a že asi stratím rok života... :/ (keby som chcela po roku zmeniť odbor) Vždy som mala nízke sebavedomie - menejcennosť ma sprevádza celý život. Ale žiaden iný odbor ma nezaujal ako tento - vybrala som si učiteľstvo psychológie v kombinácii s učiteľstvom slovenského jazyka a literatúry. A teraz neviem či sa s tým vôbec uplatním v budúcnosti. Tak by ma zaujímalo ako si na tom so štúdiom - teraz si už v 2. stupni. Ako sa ti to podarilo? Fakt je to až tak náročné že ani nestihnem naspať 7-8 hodín??? :( Nejaké rady, tipy ako sa nezblázniť vopred by sa zišli :D

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ahoj:) No tak na začiatok, ak máš len zverejnené body, ešte to hneď nemusí znamenať, že ťa prijali, takže by som počkala na papier a až potom by som riešila štúdium. :)
      2. Nemyslím si, že štúdium učiteľstva je zlé. Áno, je to nevďačná robota, pretože každý sa na teba díva ako na niečo menej a áno je to ťažká robota a málo platená, ale pokiaľ chceš byť učiteľkou, tak je to len a len dobre. Čo sa týka uplatnenia, je to všelijaké. Ja mám v kombinácii so slovenčinou ešte anglinu a momentálne pracujem v jazykovke, čiže skôr využívam učenie toho cudzieho jazyka. Neviem či slovenčina v kombinácii so psychológiou je najšťastnejšia kombinácia, lebo aj na stredných školách je väčšinou predmet Občianska náuka a tá okrem psychológie obsahuje ešte filozofiu, ekonómiu, sociológiu a politológiu. Dúfam, že som nič nezabudla. Je to ale oveľa lepšie ako sociológia samotná, ktorá ťa dostane tak nanajvýš na úrad práce.
      3. Záleží či si na Filozofickej alebo Pedagogickej fakulte. Filozofická je ťažšia ako pedagogická, lebo na pedagogickej sa pomaly nič nerobí.
      4. Slovenčina na Fifke je ťažká. Priprav sa na veľa teórie, veľa literatúry a študovanie do hĺbok, ktoré si si ani nepredstavovala, že slovenčina má. Ja som sa nikdy neučila z prednášky na prednášku, je to viac-menej zbytočné, lebo to do skúšky aj tak všetko zabudneš. Semináre to je iná vec. Tam máš praktické veci, na ktoré sa budeš musieť pripravovať z hodiny na hodinu, pretože sa vyžaduje tvoja aktivita na hodine a ak sa nepripravíš, nepochopíš prax, čo znamená, že nepochopíš teóriu, čo znamená, že to budeš mať ťažšie na skúške. :)
      5. Čo sa týka toho štúdia samotného... ten prvý ročník je najťažší, lebo si musíš zvykať na nové požiadavky doktorov a tie požiadavky sú vysoké. Znova, slovenčina je tam rozoberaná na úrovni vednej disciplíny, čiže všetko, čo si sa naučila na strednej bude teraz prehĺbené, bude sa to nazývať odbornými názvami. Literárne diela budeš musieť nielen prečítať, ale vedieť rozobrať motívy, literárno-historické zaradenie a všetky možné motívy, budeš čítať odbornú literatúru. Je toho veľa.
      Ja som teraz skončila 1. ročník na magistrovi a poviem ti, každým rokom je to ľahšie a ľahšie. Treba si zvyknúť a buď sa ti tá slovenčina pod kožu dostane alebo nie. Ja osobne som prežívala ťažké časy v prvom a druhom ročníku, celé dni som bola v škole kvôli predmetom a po škole som robila veci na druhý deň, ale nemenila by som. Tá škola mi dala veľa čo sa týka po vedomostnej stránke ale aj po tej výchovnej stránke. Naučila ma pozerať sa na učiteľstvo inak a naučila ma starať sa o vzdelanie detí. Na UK sa ti dostane dobrého vzdelania. Tvrdého, ale dobrého. Je pravda,že niektoré veci možno nikdy nevyužiješ, ale tak to patrí k tomu.
      Neviem či nestihneš naspať 7-8 hodín, ja som spala relatívne normálne všetky 4 roky, a to som bývala ešte na intráku. :D
      No moje tipy... to je celkom ťažké, keďže momentálne mám úplne iný vzťah k škole ako som mala, keď som písala tento článok.
      1. Rob si poriadne poznámky. Moje poznámky z prváku sú otrasné a nevedela som sa z nich učiť.
      2. Vybav si preukaz do univerzitnej knižnice, lebo ho budeš veľmi potrebovať. Ja som síce chodila celé 4 roky do slovanského seminára, kde tiež nájdeš knihy, ktoré budeš potrebovať, ale rýchlejšie sa rozoberú a tých vydaní nie je dostatočné množstvo pre všetkých študentov.
      3. Na semináre sa pripravuj. Prečítaj si povinnú literatúru na ten daný seminár podľa sylabov. Budeš vedieť, o čom doktorka hovorí a už budeš mať vedomosti, čiže ak im neporozumieš sama, učiteľkin výklad ti len pomôže.
      4. Nestresuj. Pokiaľ budeš celý semester stresovať, odrazí sa to na tvojej psychike a učenie ťa nebude baviť a nepôjde ti.

      Dúfam, že som ako tak pomohla. Rozhodne z toho nemaj strach. Zase až TAKÉ hrozné to tam nie je. Záleží od toho, aký vzťah máš k slovenčine a aj moji najlepší spolužiaci začínali s problémami. Každým rokom to bude lepšie. :)

      Delete
    2. Ahoj znovu :) Na začiatok ti ďakujem za tak rozsiahlu odpoveď. :)
      Je to pre mňa taký zvláštny systém - keď tam napíšu že "prijatý(á)" a ešte to nemusí byť 100%-tné. :/ Myslela som si, že učiteľstvo slovenčiny je iba na pedagogickej fakulte. To si potom akože môže prijatý študent ktorý chce byť učiteľom, vybrať či sa to chce učiť na ped. f. alebo na filozofickej f.??? (Prepáč ak sa možno pýtam sa hlúposť ale nevyznám sa v tom až tak). A čo sa týka tej kombinácie - výchova k občianstvu by ma nebavila. Takže som si zvolila to k čomu mám nejaký vzťah. Ale tvoja odpoveď že to nie je "najšťastnejšia kombinácia" ma nepotešila. ˇ_ˇ
      Zaujímalo by ma, či si mala na strednej samé jednotky zo slovenčiny - či ti celkovo nerobilo problém sa učiť aj tie detaily na VŠ ktoré som počula že tam vyžadujú. (?)
      Mala som teraz dlhšiu pauzu od slovenčiny (nie som čerstvá maturantka) a to, čo si popísala ma už teraz desí :D Inak, nepremýšľala si predtým aj nad inou univerzitou? Alebo si jednoznačne chcela ísť len na UK? Vieš snažila som sa na nete vypátrať na ktorej univerzite je lepšie a tak - ale mám pocit, že je to jedno, lebo každý ma inú skúsenosť.
      No strach mám stále, lebo viem že to nebude ľahké. A asi nepoznáš nikoho kto by mal presne takú kombináciu ako ja, čo? :D
      Lebo ja nikoho takého nepoznám a úprimne, nechcelo by sa mi po roku začínať odznova v inom odbore.
      Chýba mi celkovo taká väčšia informovanosť žiakov o Vysokých Školách... toľko št. odborov ponúkajú pričom ja som až po čase zistila že väčšina z nich je veľmi zle (ak vôbec) uplatniteľná v budúcnosti. :/

      Delete
  16. Nie, pokiaľ si sa hlásila na pedagogickú fakultu a robila si na nej skúšky tak budeš študovať na nej a tým pádom to, čo som spomenula v komentári vyššie sa na teba nevzťahuje. To je systém učiteľstva na filozofickej fakulte. Nechcem mať predsudky, ale o pedagogickej fakulte sa u nás nehovorí pekne. Za tie štyri roky som počula chýry že sa tam nič nerobí že je to všetko len o prezentáciach a vlastne sa venujes ucitelskym predmetom len povrchne a viac študujes teóriu ako učiť ale nemám tie informácie overené. To som počula od spolužiačok. Tiež som počula že na pedagogickej na konci nebudeš mať pedagogické minimum čo znamená že nemôžeš učiť ale to sa mi zdá čudné a zrejme to nebude pravda. Takže myslím že štúdium ťažké nebudeš mať.
    Čo sa týka tej kombinácie. No slovenčina noska to by si na strednej využila keďže je to frekventovaná kombinácia ale so samotnou psychologiou na strednej asi nepochodis čiže sa musíš spoliehať na len na slovenčinu.
    Ja som mala aj iné univerzity do Trnavy ma nevzali a vzali ma na UK fifuk a do Ružomberka na anglinu ale hneď som šla na UK bez debaty a fakt neľutujem alr vravím ja som na filozofickej a tam tie akreditované predmety študujes viac do hĺbky pedagogická je skor na teóriu ako učiť. :)

    ReplyDelete
  17. Píšem túto recenziu oznámiť celému svetu, ako som si adoptovala dieťa z centra známeho ako babycenter.nett@gmail.com, že som sa stretol s on-line, som smeroval k tomuto adoptívnym Center podľa môjho priateľa, ktorý tvrdil, že adoptovala dieťa z nich, kedy som kontaktoval v tomto centre, som dostal všetky požiadavky pri prijímaní dieťa a potom po spravodlivý proces, dieťa v pochybnosť, že musím prijať dostal von sa mi matkou. Som tak šťastná, že som konečne narodilo dievčatko, že môžem volať mojej dcére a ona mi hovoriť mami. som prijal toto dieťa, pretože som trpí rakovinou a môj lekár mi povedal, že nemôžem porodiť.
    Budem pokračovať zdieľanie tohto svedectva bane a nechať svet vedieť, že existuje legitímna dieťa centrum tu, kde si môžete adoptovať dieťa. Pre kontakt a poradenstvo, môžete sa obrátiť na adoptívny Center na: babycenter.nett@gmail.com
    Mobil: +1 818 538 3091

    ReplyDelete