14 Apr 2017

Problém s negatívnymi recenziami?

Určite to každý z vás pozná. Prečítate knihu, v prípade, že ju vôbec dočítate, a necítite sa veľmi dobre, pretože ste si ju vôbec neužili. To sa stáva viacerým. Pri takom množstve kníh, ktoré ročne vyjde či už u nás alebo v zahraničí, je viac-menej isté, že niektoré vám nesadnú. Lenže čo potom s recenziou? Nechať priechod všetkým svojim negatívnym emóciám alebo to trochu zaobaliť?


Myslím, že záleží aj od toho, pre koho recenziu píšete. Negatívnym recenziám som sa v poslednom čase začala vyhýbať a ak sa mi kniha nepáči, dám jej na Goodreads svoje hodnotenie vo forme hviezdičiek a idem ďalej. Akosi som sa dostala do štádia, kedy sa mi nechce písať recenzia na knihy, ktoré ma naozaj sklamali. Na druhej strane, ak je to recenzný výtlačok a recenzia je istým druhom práce, za ktorú ste ten výtlačok dostali, snažím sa to zaobaliť a podať čo najslušnejšie. Nie vždy to tak bolo... Boli časy, kedy som sa do knihy poriadne obula a robila som si z toho haluze... však ak pri čítaní mám trpieť, tak nech kniha trpí pri recenzii. Niekedy by som sa za to preplieskala. 

Ja osobne si myslím, že ak človek píše recenziu pre vydavateľstvo alebo ju píše v angličtine na goodreads alebo ju dáva na Instagram, teda niekde, kde je možné, že ju uvidí aj autor, je lepšie sa prikloniť k tej slušnejšej stránke. Mám pocit, že slovenskí a niektorí českí blogeri využívajú fakt, že zahraniční autori našim jazykom nerozumejú a že však tá recenzia sa k autorovi nikdy nedostane, tak je v poriadku ju poriadne zhodiť. To hovorím hlavne preto, lebo aj ja som mala kedysi rovnaké zmýšľanie. Je ľahké sedieť si v bublinke a tváriť sa akoby kniha bola len nejaký objekt, ktorý nemá autora, ktorý nemá za sebou reálneho človeka, ktorý do knihy vložil kus seba a ktorý jej venoval veľa ale veľa času. Nehovoriac o tom, že je trochu smutné, keď sa niekto vysmieva práci niekoho iného alebo teda výsledku jeho práce. Ja sama píšem, viem koľko to stojí času a námahy a úprimne, keď vidím niektoré tie recenzie a predstavím si, že by na ich mieste bola moja kniha, až ma striaslo. 

Goodreads a Instagram sú ale iné kalibre, pretože ak na ne dávate ostrú negatívnu kritiku, je tam nejaká tá šanca, že to uvidí autor a myslím, že to nie je práve najlepší pocit, keď na niečo také natrafia. Nevravím teraz, aby sme k autorom pristupovali v rukavičkách, predsa len, musia byť pripravení aj na kritiku, keď vydávajú diela, ale to neznamená, že v recenzii musíme byť vyslovene negatívny. Pokiaľ sa vám aj kniha nepáčila, ale v recenzii poskytujete konštruktívnu kritiku, ktorá koniec koncov môže autorovi pomôcť, pretože na to negatívne recenzie sú, tak je to v poriadku. Každý raz za čas potrebuje usmerniť alebo pomôcť. Treba si však uvedomiť, či slová v recenzii sú nápomocné, alebo je to len pretavený hnev voči knihe, ktorý môže niekomu ublížiť. 
Nedávno sme sa o tomto rozprávali s niekoľkými zahraničnými blogerkami, ktoré som spoznala vďaka Instagramu a bolo zaujímavé vidieť ich pohľad na vec, keďže ich komunita sa trochu líši od tej našej. Mnoho z nich dostáva knihy od vydavateľstiev na recenziu ako my, ale väčšina z nich sa zhodla na tom, že ak sa im kniha nepáči, ani ju nezverejnia a ak áno, tak sa snažia najprv nájsť hocijaké pozitíva, aby nehovorili len o negatívach. Toto mi príde ako veľmi dobrý nápad a myslím, že je fajn sa snažiť v knihe nájsť aj niečo to dobré. Teraz za mňa bude hovoriť moja vysoká škola a čo nás učili na didaktike, ale aj keď máte dieťa pred sebou a odovzdá vám projekt a nie je najlepší, predsa mu nepoviete, že je nahovno, že jeho písmo sa nedá čítať, že keby Štúr videl jeho pravopis a bol by živý, tak by zomrel alebo niečo také. Najprv sa ho snažíte pochváliť, pretože ak ho doslova zdrbete, tak to decko začne školu nenávidieť. A ja viem, prirovnávať autorov k deťom je trochu divné, ale chápete kam tým mierim? Dúfam, že hej, pretože v mojej hlave to dáva perfektný zmysel, ale moja hlava je v poslednom čase strašne vystresovaná. 

Čo to počujem? Že niekedy sa nedajú nájsť pozitíva? Keď človek chce, vždy sa dajú nájsť pozitívne veci o knihe. Stačí pochváliť výber predlohy pri retellingu, zaujímavý nápad na príbeh alebo štýl písania, ak vás nenudil k smrti, vtedy by to asi pozitívum nebolo. Stačí sa sústrediť na maličkosti, aby recenzia nevyznela tak, že na knihu len nadávate. Ale tak to je len môj skromný názor. 

Problém s negatívnymi recenziami je podľa mňa ten, že mnoho ľudí sa nechá uniesť negatívnymi citmi a povedia celkom tvrdé veci, pričom niekedy nemajú ani silné argumenty, ktorými by svoje tvrdenie podporili. V tom prípade je vôbec otázne, či sa to za recenziu dá považovať alebo je to len nahnevaný výkrik. Navyše, osobne si myslím, že je lepšie sa riadiť formulou „Toto bolo fajn, ale...“ Načo šíriť prehnanú negativitu, keď sa pocity dajú vyjadriť aj miernejšou cestou a navyše tak, aby pomohli aj iným, aby si utvorili obraz o knihe a aby sa rozhodli, či je pre nich alebo nie. 

Aký máte postoj k negatívnym recenziám? Píšte ich radi? Čítate ich? Alebo sa im radšej vyvarujete? Myslíte, že by sme mali brať do úvahy aj city autora aj keď je malá šanca, že by ju čítal?

28 comments :

  1. Zajímavý námět na diskuzi, nicméně já si nemyslím, že by se negativní recenze neměly psát či se nějakým způsobem mírnit tu negativnost. To by totiž vůbec nedávalo smysl, ať je to recenze pro autora, ať je to recenze pro nakladatelství nebo jen názor na knihu, kterou jsem si sama koupila.
    Negativní recenze se mi paradoxně píší mnohem lépe než ty pozitivní a rozhodně se jim nevyhýbám. Vyhýbám se spíše těm sluníčkovým, kdy je jasné, že je to prostě recenze pro nakladatelství, a ta už proto bude vylepšená.
    Ne, takhle to nefunguje, za svůj názor na danou knihu se nestydím, a řeknu, co si myslím. I kdyby to mělo zranit city autora. Ale co se nelíbí mně, může se líbit někomu jinému. Nicméně, tohle bych k dětem rozhodně nepřirovnávala. Autoři musí čelit kritice, a měly by na ni být připraveni.
    Negativní recenze by se rozhodně psát měly, ale upřímné.

    ReplyDelete
    Replies
    1. Súhlasím, že ak človek chce písať negatívne recenzie, mal by, veď aj podľa nej si vie čitateľ o knihe utvoriť svoj názor, no skôr som narážala na negatívne recenzie, ktoré sú čistým hejtom a neposkytujú žiadne pádne argumenty a ktoré čitateľovi toho veľa nedajú. Tiež nehovorím, že tým, že je recenzia pre vydavateľstvo, že by sa mala nejako krotiť, to nie, len keď už píšem pre vydavateľstvo, ja osobne sa snažím vyjadrovať aj o zlej knihe slušnejšie. Ale ako hovoríš, čo sa páči niekomu, nemusí sa páčiť inému. :)

      Delete
  2. Myslím, že negatívne recenzie sú úplne v poriadku. Je normálne, že čitateľovi kniha nesadne. Aj mne sa to stáva a dosť často. Avšak myslím, že keď píšem recenziu na knihu, ktorá ma zvlášť neohúrila, držím si slušnosť. Napíšem čo mi prekážalo, čo by som zmenila, ale vždy to držím v takej tej miernej verzii. Nechcem aby sa moje recenzie zmenili na hejt, lebo to je v súčasnej dobe úplne bežné. Stále je tá kniha dielo, za ktorým si daný autor stojí a strávil nad ním nejaký čas, kým ho neokresal do podoby, ktorá sa mu pozdávala. Čiže myslím, že ľudia by mali byť v prvom rade slušní a keď chcú vyjadriť svoj názor na nejakú knihu, ktorá sa im nepáčila, povedať to jemne.

    ReplyDelete
    Replies
    1. Presne, tiež si myslím, že aj negatívna recenzia sa dá podať slušne a normálne a podložiť pádnymi argumentami, ktoré potom čitateľovi alebo autorovi môžu pomôcť. Nemusíme hneď na knihu kydať. :)

      Delete
  3. Aj negatívna recenzia je recenzia. Áno, mala by byť napísaná slušne, aby nikoho neurazila, ale taktiež by mala poukázať hlavne na to, čo sa čitateľovi nepáčilo. Autori by si mali byť vedomí, že ich dielo nie je dokonalé a medzi toľkými čitateľmi sa nájde pár ľudí, ktorým to nesadne. Taktiež si myslím, že hľadať pozitíva v každej jednej knihe, ktorá sa nám nepáčila by veľmi nemalo ovplyvňovať hodnotenie, ak tých negatívnych vecí tam bolo viac. Potom všetkým knihám rovno môžme dať tri hviezdičky a označiť ich ako priemer. Samozrejme pre každého priemer znamená niečo iné. Ale na druhej strane by sa nemali zas hľadať len zlé veci na tej knihe, ale z vlastnej skúsenosti viem, že niekedy to nejde, pretože autor to poriadne pokašľal. Tu skôr by som obvinila vydavateľstvo, že vôbec niečo také vydali. (Netvárme sa, že také knihy-stand alone, neexistujú) Ale riešenie nie je ich zhejtiť. Ale autori by sa mali tiež zamyslieť nad tým čo publikujú pod svojím menom (aj keď priznajme sa, že niektoré knihy dosahujú svoje hodnotenie len kvôli menu autora) a vydavatelia by si tiež niekedy mohli vstúpiť do svedomia čo vydávajú. Samozrejme, aj blogeri, ktorí to niekedy preháňajú s negativitou. Riešenie nie je ani zhejtiť, ale podľa mňa ani silou mocou hľadať niečo pozitívne v knihe, ktorá napríklad pre mňa nič pozitívne neobsahuje. Ale ak kniha má aspoň kúsok niečo do seba, spomeniem to, ale nebudem silou mocou hľadať veci, len aby som ľudí uistila, že kniha nebola až taká zlá, hoci si to v duchu myslím. Každý má na to iný názor, avšak podľa mňa sa v jednom určite všetci zhodneme: Negatívne recenzie by sa mali písať, ale hlavne slušne a úctou k autorovi.

    ReplyDelete
    Replies
    1. Úplne s tebou súhlasím, negatívna recenzia sa dá napísať slušne a tými pozitívami som nemyslela, že by sa malo zmeniť aj hodnotenie knihy, len ja osobne rada spomeniem v záplave negatívneho aj nejaké tie malé pozitíva, ale to už je zrejme aj povaha recenzenta. Základ je však podľa mňa slušnosť a argumenty, ktoré recenzent vie vyjadriť a popísať, pretože bez nich sa to mení na hejt plný silných slov a práve také recenzie nikomu nepomôžu. :)

      Delete
  4. Vzdy pisi to, co si o knize myslim a jak se mi kniha libila/nelibila. Recenze dle meho nazoru musi byt pravdiva, ale slusna. Negativni nazor musi byt k veci. Na blogu mam i negativni recenze. Muzete mrknout na zivotjehappy.blogspot.cz

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ďakujem za komentár a súhlasím s vami. Keď negatívna recenzia, tak slušná a k veci a hlavne by mal recenzent vedieť vyjadriť svoje argumenty. :)

      Delete
  5. Nevidím důvod se v recenzi mírnit, pokud mohu svůj názor podpořit relevantními fakty. Stejně tak nevidím důvod psát dobrou recenzi nebo se tvářit, že jakože vše v pohodě, když je to knížka od nakladatelství. Rozdíl vidím v tom, pokud mi kniha nesedla například kvůli tématu. Zrovna nedávno jsem recenzovali na našem blogu knihu, která nebyla náš vkus, prostě nás obsahově absolutně nezaujala, ale uvědomili jsme si, že to prostě je v nás. Pak jsme v recenzi vytáhly na světlo to dobré a na rovinu jsme řekli, že to není naše oblíbené téma. Chápu, že kritika může autory nebo vydavatele, korektory a ilustrátory a bůh ví koho všeho bolet, ale jestli se budeme snažit nikoho neurazit nebo jim nepošramotit city, pak nemá smysl recenze psát.
    Opravdu zlou recenzi, kde jsme nic a nikoho nešetřila jsem napsala v životě jen jednu a za ní si stojím! :D

    ReplyDelete
    Replies
    1. Rozhodne som nechcela vyznieť, že ak je kniha od vydavateľstva, tak by sme sa máli tváriť, že je dobrá nech je akákoľvek, no ak je negatívna, ja osobne sa snažím o nej slušnejšie vyjadriť, pretože mi to tak príde správne. Ale súhlasím s tým, že negatívna recenzia by mala mať argumenty a recenzent by ich mal vedieť obhájiť alebo vysvetliť, inak je to pre mňa obyčajný hejt a taká recenzia nedá nikomu nič. :)

      Delete
  6. Skvělý článek :) Občas se mi také stává, že mě kniha zklame natolik, že ani nemám chuť na ni psát recenzi. Když se do té negativní recenze pustím, snažím se být slušná, popsat negativa i pozitivní věci :) To že se kniha nelíbila mě, neznamená že se nebude líbit jinému :) Ale občas mi to prostě nedá a když tam je něco, co mi vyloženě nesedí, klidně se do toho obuju a knihu zkritizuju :D Ale většinou se na každé knize najde aspoň něco dobrého :)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ďakujem :) Myslím, že negatívna recenzia, pokiaľ je slušná a odôvodnená, je úplne v poriadku a dokonca môže čitateľovi aj pomôcť. :)

      Delete
  7. Já nevím, ale pořád se tady zmiňuje, že recenze se píše pro autora nebo pro nakladatelství, ale já jsem měla vždycky dojem, že recenze se píše pro ostatní čtenáře. Ano, nakladatelství nebo autor ji většinou zadávají a také si z ní mohou něco odnést, ale z mého pohledu to vždycky bude potenciální čtenář, který z ní vytěží nejvíc. Proto si myslím, že i negativní recenze by měla obsahovat doporučení, pro koho si myslíte, že je kniha vhodná a komu by se mohla líbit. Mně se například nelíbila série Selekce a mám problém na ní za sebe najít něco pozitivního, ale kdybych psala recenzi, asi bych dodala, že si myslím, že té a té skupině lidí se bude kniha líbit. A samozřejmě je nutné negativní hodnocení podpořit argumenty, protože pak se potenciální čtenář může rozhodnout, jestli by jemu osobně konkrétní věc vadila nebo ne. Znám třeba holku, které se nelíbila Hra o trůny, protože má problém s pomalejší a podrobnější výstavbou světa, takže se nudila. Někdo jiný (jako například já) by ale naopak tohle považoval za důvod, proč po knize sáhnout.
    Na druhou stranu, když člověka třeba ta kniha opravdu naštvala, tak je dost těžké napsat recenzi, která by někomu k něčemu byla. A naopak ty nadšené recenze jsou mnohdy taky bezcenné, protože mi neřeknou proč byl autor recenze tak nadšený a z čeho konkrétně.

    ReplyDelete
    Replies
    1. To s tým odporúčaním máš určite pravdu, pretože každý z nás má rád na knihe niečo iné a myslím, že to je trochu ten pozitívny prístup, ktorý napríklad hejtovacej recenzii chýba. Argumenty sú rozhodne dôležité, inak recenzia nikomu nič nedá. To máš pravdu, niekedy nadšené recenzie, kde vidieť len fangirl recenzentky tiež nikomu nepomôže. :)

      Delete
  8. V poslednej dobe tu pridávaš fajn články, rada ich čítam, lebo sa vo veľa veciach s tebou stotožňujem :-). Čo sa týka recenzií, veľmi sa mi páčilo to prirovnanie k dieťaťu s projektom. Totiž, napadlo mi niečo podobné. Kedysi som písala poviedky na blog, len tak pre radosť a vždy som sa tešila, ak mi niekto pridal komentár. Samozrejme, nie vždy boli pozitívne. A to ma vlastne aj tešilo, lebo práve vďaka tým kritickejším som sa učila. Ale aby som sa dostala k veci - vždy sa lepšie čítala kritika, kde bolo spomenuté aj čosi pozitívne :-) A tým sa riadim aj ja, či už komentujem poviedky iných, alebo píšem "recenzie". Názor je síce dôležitý, ale predsa len je subjektívny a to, čo sa nepáči jednému človeku, sa inému páčiť môže. A ak je kniha náhodou aj doslova že "hrozná", je podľa mňa lepšie chvíľu počkať, vypustiť paru a napísať recenziu s miernym odstupom a objektívnejšie :-)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Aaaaw ďakujem :) Určite sa to lepšie znáša s trochou pozitíva, ja to tiež poznám a dosť rýchlo by ma prešlo nadšenie, keby ma niekto zahrabal pod zem. A to s tým počkaním je super nápad, lebo máš pravdu, často krát po dočítaní knihy sme plní emócií a nie vždy to môže byť na osoh. :)

      Delete
  9. Souhlasím s tím, že na (téměř) každé knížce se může najít něco pozitivního. Jenže druhá věc je opravdu špatně napsaná kniha. Je lepší napsat upřímně, co si o knížce myslím, než napsat, jak se mi knížka líbila, byla úžasná, bezchybná... a to vše dělat jen proto, abych se zavděčila nakladatelství a aby mi to zvedlo návštěvnost, popularitu a kdoví, co ještě :D. Já vím, že jsem naivní. Ale sleduji pár bloggerů, o kterých vím, že mají podobný vkus jako já. Proto dám na jejich doporučení (i když napíší negativní recenzi).

    Já jsem napsala zatím dvě kritizující recenze. Ta první byla na knížku Štěstí na dosah, která byla podle mě vydána jen proto, že tehdy frčela skupina 1D a nakladatelství se na tom snažilo vydělat. Je to spíše nepovedená fanfikce, hrdinka je typická Mary Sue a rozhodování, které dělá... Snažila jsem se to zaobalit, ale moc mi to nešlo. Dokonce jsem tehdy získala prvního hatera. :D

    A druhá byla spíše kritika nakladatelství. Knížka Nejtemnější část lesa byla po obsahové stránce docela dobrá, jen mi vadily gramatické a stylistické chyby. Ze začátku byla korektura skvělá, ale postupně se to kazilo. Když jsem to napsala do recenze, nakladatelství ji na svých stránkách nevydalo (přesto to slíbilo) a poslalo email, abych uvedla chyby (na ten mi neodpověděli). Přijde mi, že by byli rádi, kdybych spolupráci ukončila.

    Ale sto lidí, sto chudí. Proto by si měl člověk přečíst více recenzí a nespoléhat jen na jednu. :)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Nemyslím si, že by sme na zlú knihu mali napísať dobré veci len kvôli vydavateľstvu, stále si myslím, že nech je recenzia akákoľvek, je dôležité, aby bola pravdivá, no ja osobne rada pridám aj niekoľko kladov, ale je to moja osobná vec.
      V tom prvom prípade to pokojne mohlo byť preto, lebo 1D predávalo dosť. V tom druhom prípade to bola z tvojej strany konštruktívna kritika, ktorou si chcela pomôcť, takže myslím, že ich správanie bolo trochu divné. Ale určite je lepšie si pozrieť rôzne recenzie a potom sa rozhodnúť. :)

      Delete
  10. Problém je především v tom, že v recenzi emoce jednoduše moc cítit být nemají - podle mě ani pozitivní, ani negativní. Samozřejmě, nikdo se tomu úplně nevyhne, ale emoce a názor autora recenze je něco trochu jiného. Názor se dá prostě říct, i bez toho, abychom do toho pletli přespříliš emocí. Samozřejmě, že pak recenze může působit kladně nebo záporně na čtenáře, ale pokud staví na argumentech, které dávají smysl, má smysl recenze. Takovou recenzi si je pak schopný vyhodnotit člověk i trochu podle sebe, protože si například řekne: Jo, to, co tady recenzent považoval za mínus, je pro mě plus. Do důsledku se tohle výrazně projevuje u hodně experimentálních děl, z mé zkušenosti u knih, ale i v muzice, prostě se pak nikdo neshodne na posledním sumarizujícím odstavci, který už je většinou výrazně "líbilo vs. nelíbilo", aneb "sto lidí sto chutí". Ale pro mě jsou vždycky podstatné spíš ty přesné body, kterými recenzent argumentuje, protože pak se také těžko může objevit následná negativní reakce autora nebo kohokoliv jiného, která by byla negativní. A pokud se i tak objeví, tak si každý rozumný člověk pomyslí, že prostě nedokáže přijmout přesně mířenou kritiku. Pokud se jedná o podloženou a dobře míněnou kritiku a recenze je pak spíš záporná, nic na tom špatného není. Nutno ještě říct, že tohle platí dost obecně, někdy se některé stylové prvky jazyka snesou, protože záleží taky na žánru, podle mě je dost rozdíl psát recenzi na YA a třeba Umberta Eca, už jen kvůli určené "cílovce". Nehledě na to, když do toho dám zase tu hudbu, například recenze na black metal obecně snese i vulgarismy a snáší je i hudebníci, protože je to součást struktury toho žánru a plní tam trochu jinou funkci než přímo urážet autora. Nakonec největší problém, na čem končí recenzent, je dostatečná znalost díla a jeho kontextu, a nejlépe i podobných děl, aby proběhlo srovnání. Bez toho pak přichází nejhorší recenze, ať kladné nebo záporné.

    ReplyDelete
    Replies
    1. Úplne súhlasím, recenzia by mala byť objektívna, no to sa ťažko dosahuje, ale pokiaľ recenzent podá argumenty a obháji ich, čitateľovi to pomôže pri rozhodovaní a tak ako vravíš ty, pre neho niektoré veci nemusia znamenať mínus. Už inou kategóriou sú recenzie, ktoré sú v podstate hejty, ktoré nikomu nepomôžu. Určite zaváži aj žáner knihy. :)

      Delete
  11. Ja som zástanca negatívnych recenzií. Sama som ich niekoľko napísala a myslím si, že ich ešte veľa napíšem. Nie je predsa možné, aby sa niekomu páčili úplne všetky knihy, ktoré v živote prečíta. Súhlasím však s tým, že aj v takomto prípade je nutné nájsť na knihe niečo pozitívne - hoci niekedy je to len to, že bola krátka a nakoniec predsa len skončila. No bez ohľadu na to, ako sa mi kniha nepáčila, stále by mala mať recenzia istú úroveň. To znamená bez zbytočných vulgárnych výlevov hodných maximálne tak vyvrheľa školy. Recenziu síce píšem pre seba, ale je jasné, že to bude čítať aj niekto iný. Možno sám autor, možno len iní blogeri. Ale kľúčové ostáva prezentovať aj negatívny názor tak, aby sa človek zaň nemusel neskôr hanbiť. (Ja to riešim tak, že najskôr počkám dostatočne dlho na to, aby som dokázala písať bez zbytočných urážok.)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Presne. Dobre podaná recenzia, aj keď negatívna, môže čitateľovi pomôcť pri rozhodovaní. Nie že v recenzii recenzent doslova povie, aby ľudia nečítali túto knihu alebo niečo podobné. A zároveň to, ako napíšeme recenziu je tak trochu aj naša vizitka a tak ako hovoríš aj ty, človek by sa za ňu nemal hanbiť. :)

      Delete
  12. Veľmi rada čítam tvoje články na tému. Vždy majú niečo do seba a väčšinou sa s tebou aj zhodujem.
    Podľa mňa na negatívnych recenziách nie je nič zlé. Niekedy proste kniha nie je podľa predstáv a zastávam názor, že aj keď sa človeku niečo nepáči, tak by to mal vedieť rozumne odôvodniť. Nie vetou typu: "Hlavná hrdinka je tupá a preto sa mi celá kniha nepáči." Pre mňa to znie neuveriteľne detinsky.
    Urážanie autora tiež nie je cesta.
    A tiež si, rovnako ako ty, myslím, že na každej knihe sa dá nájsť niečo pozitívne. :)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ďakujem, som veľmi rada, že sa páčia. :) Presne, ak recenzent svoje názory normálne a rozumne vyjadrí, tak je všetko v poriadku a čitateľ sa podľa nich dokáže rozhodnúť, či to bude negatívum aj pre neho alebo nie. Príklad, ktorý si uviedla znie detinsky, čo je celkom smutné, lebo aj ja som to kedysi písala. Lenže potom už nejde o hodnotnú informáciu, ale skôr na pobavenie čitateľa. A som rada, že si to myslíš, už som myslela, že to len ja sa snažím byť taká optimistka. :D

      Delete
  13. Negatívne recenzie mi nevadia, paradoxne ma práve tie občas nalákajú na knihu viac, pretože som zvedavá, či je to fakt tak zlé alebo to len danému čitateľovi len nesadlo. Ale som zástancom toho, že nech je kniha akokoľvek zlá, autor si s ňou dal veľkú prácu a aj keď si tú recenziu neprečíta, nemala by byť úražlivá, ale taktná a hlavne kritika musí byť podložená. Zatiaľ sa mi stalo iba párkrát, že som na knihe naozaj nenašla nič pozitívne a že lepšie by bolo, keby to autor nenapísal, ale vo väčšine prípadov sa aj tak snažím vyjadriť svoj názor čo najjemnejšie, práve kvôli tej práci autora. :)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Presne. Je normálne, že sa každému páči niečo iné, ale dá sa to povedať slušne a hlavne teda, mali by tam byť tie argumenty. :)

      Delete
  14. Kedysi som bola schopná dočítať otrasnú knihu len preto, aby som ju potom mohla v recenzii riadne zhodiť. A teraz? Už keď čítam nejakú somarinu, tak to rovno odložím a idem na niečo iné, čiže väčšinou nemám na čo písať negatívne recenzie. Ale ak ide o recenzák, tak si vyberám také knihy, ktoré viem, že sa mi budú páčiť, a keď nie sú práve podľa mojich predstáv, tak stále to nie je to najhoršie, čo som čítala, aby som to tak zhodila. Nie som ovplyvnená tým, že spolupracujem, tak teraz budem písať len klady na knihu, lebo fakt skoro v každej recenzii mám aj zápory, ale keď sa mi kniha náhodou nepáči, tak jednoducho stále napíšem, prečo tak bolo, ale čo je na nej dobré, čo by sa teda páčilo aspoň ostatným.
    Ale musím tiež priznať, že niekedy sú knihy, ktoré proste musia byť zhodené. Také, kde autor popísal nesmierne **** a jednoducho vidíš, že nie si jediná, čo s tým má problém a autor ako keby si to ani neuvedomoval.
    Myslím že som za celý čas mala len jednu takú knihu, ktorej som napísala úplne hnusnú recenziu, za ktorou si doteraz stojím :D

    ReplyDelete
    Replies
    1. Tiež to inak hentak robím, lebo kníh je veľa a načo strácať čas niečím, čo ma nebaví. A výber recenzákov je tiež dôležitý. Chvalabohu takú knihu som už dosť dlho nemala, ale tak pokiaľ má recenzent argumenty a vie si ich obhájiť, že to nie je obyčajný hejt, tak prečo nie. :D

      Delete