16 Jun 2013

Nech prší, keď plačem - Andrea Rimová

Autorka: Andrea Rimová
Originálny názov: Nech prší, keď plačem
Goodreads: 4,00 
Slovenské vydanie: Motýľ, 2012
Nad dlhoročným priateľstvom dvoch mladých žien visí Damoklov meč, keď Viktória neplánovane podľahne sile okamihu a strávi noc s Tamariným priateľom tesne po tom, ako ju požiada o ruku. V našich očiach prebiehal dlhý nemý rozhovor. A potom akoby zastal čas. Z plamienka, s ktorým sme sa v tej chvíli hrali, vznikal v našich myšlienkach obrovský požiar schopný zničiť všetko okolo. A predsa sme ho nezastavili, ešte kým sme mohli. Vrhli sme sa na seba ako hladný človek na tanier s jedlom, prisali k sebe svoje pery, dlane, telá a brali si všetko, čo bolo na dosah.

 Minule som si povedala, že by som mala dať väčšinu šancu slovenským dielam, a tak keď som bola u nás v knižnici a videla som tam túto knihu, okamžite som po nej siahla. Nezameriavam sa len na jeden žáner, takže som nemala problém s tým, že je to príbeh "zo života". Anotácia vyzerala tiež celkom v pohode, tak som bola v tom, že to bude celkom v pohode. Nemohla som sa viac mýliť. 

Čím by som začala. Aha, áno. Celý príbeh beží príliš rýchlo, za pár stránok prejdete celé Vikino detstvo a na ďalšej sa prehupnete už na život na univerzite. Niektorým udalostiam, ktoré by mohli byť opísané obšírnejšie, venuje len pár, iným, menej dôležitým, zase nespočetne veľa. Slovosled nie je jej najlepším kamarátom, pretože aj na jednej strane som našla viac viet, ktoré by potrebovali preformulovať, než mám prstov na rukách. Jednoducho, autorkin štýl písania mi vôbec nesadol. 

Hlavnou hrdinkou je Viki, ktorá spolu so svojou najlepšou kamarátkou Tamarou, končí magisterské štúdium na univerzite. Ich život je takmer dokonalý, všetko je super, neustále revú od šťastia (normálne som mala dojem, že Tamara sa rozreve aj vtedy, keď zistila, že nevie, že Viki nemá rada parížsky šalát) a neustále si opakujú, ako sa ľúbia. Bolo mi z toho všetkého zle, mala som pocit, akoby boli obe nafetované a videli všade jednorožcov a dúhy. 
A tak si autorka zaumienila, že to nebude také sladké a šťastím prekypujúce, a tak nastali časti, kedy

Viktória zase revala, ale tentoraz od smútku, neustále sa zožierala a utápala v sebaľútosti, až som mala dojem, že ju prefackám. Potom sa to všetko trochu utriaslo, do Vikinho života vstúpil Šimon, a tak znova aj s Tamarou revali nad tým, akých majú perfektných priateľov a super život. A vtedy autorka dostala závrate z toľkého šťastia a pozitivizmu, že im zase vyviedla niečo zlé. A zase nasledoval plač. Ale tentoraz nerevala len Viki, ale aj jej brat, otec, matka, Tamara.... skrátka všetci boli natoľko dojatí, že stále revali a revali. Čudujem sa, že sa v toľkých slziach neutopili. Pokiaľ by sa mala kniha riadiť podľa názvu, tak by tam pršalo 24/7. 


Po päťdesiatej strane som prestala počítať koľko krát som prevrátila očami, pretože ma to už nebavilo. Nechápte ma zle, mám rada šťastné knihy, kde sa postavám darí dobre, ale toto bolo moc. Z tohto by sa obracal žalúdok aj tomu najväčšiemu optimistovi na svete. Postavy a celý dej mi pripadali prvoplánové a nepremyslené, autorka išla z jedného extrému do druhého, po šťastnej pasáži nasledovala smutná. 

Táto kniha bola niečo hrozné. Najhoršia z dielne slovenských autorov, akú som čítala a ešte stále mám zuby stŕpnuté z toľkého optimistického plakania a radosti a všetkých tých sladkých vecí, ktoré tam autorka natrepala.  Túto knihu už nechcem ani vidieť. Dlho som zvažovala hodnotenie, ale nakoniec som zostala pri jednoznačnej 1/5:

5 comments :

  1. Ako jedna nemenová osoba povedala: Nehľadáme poriadne medzi slovenskými autormi, inak by sme im určite prišli na chuť. :D
    No to určite :D

    ReplyDelete
    Replies
    1. Asi nie som tá povolaná, pretože sa mi to nepáčilo :D

      Delete
  2. Mám pocit, že keby pršalo keď ony plakali, tak by sme mali druhú potopu. :D Ty kokso, toto si prečítam, už len kvôli tejto super kritickej recenzii. :D

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ehm, vstup len na vlastné riziko :D Ale bola by dobré vidieť aj názor niekoho iného, lebo kniha nie je veľmi recenzovaná, preto má aj na GR hodnotenie 4,00 :D

      Delete
  3. Ach bože... :D Pobavila som sa dosť :D Len si nie som istá, či ju teraz chcem vrámci vedeckej činnosti skúmania slovenskej knižnice skúmať, alebo radšej ani nie... :D

    ReplyDelete