Rozhovor so Slovartom | Knižné blogy sledujeme, lebo je to vzorka čitateľov

Ďalší rozhovor s ďalším vydavateľstvom. Minule ste mali možnosť sa dozvedieť niečo o vydávaní slovenských kníh v rozhovore s Motýľ-om. Dnes sa zameriame na jedno z najväčších vydavateľstiev - Slovart. 

1. Podľa čoho vyberáte zahraničné knihy na preklad?

Mhm... :) Ja som to začal volať alchýmia. Nedá sa to presne pomenovať, podľa čoho, ale berieme do úvahy mnoho aspektov. Už pri čítaní sa na tú knihu pozeráme naozaj analyticky a zodpovedáme si na nasledujúce otázky: Ako je napísaná? Aký je námet? Ako je spracovaný námet? Aké je členenie knihy? Je kniha napínavá/romantická až do konca? Sú tam hluché miesta? Je ich veľa, alebo je to znesiteľné? Kto je autor? Prvotina, xtá kniha? Vyšlo niečo podobné v ČR alebo SR? Malo to úspech? Nie je tým trh teraz presýtený? Je vôbec trh schopný niečo podobné oceniť? Koľko ľudí si to asi prečíta? Je tu šanca na pokračovanie? Napísal autor viac? Je to séria? Uzavretá? Nekonečná? Je to len pre chalanov/baby? Alebo to dokáže zaujať aj druhé pohlavie? Pre akú vekovú skupinu je kniha určená? ... to tak v krátkosti, čo mi napadlo, lebo ich je ešte milión ďalších. Pre náš malý trh je úplne zbytočné zaoberať sa nejakými rebríkmi predajnosti, lebo prienik toho, čo funguje v zahraničí aj u nás, je naozaj minimálny – to po prvé. A po druhé, mnohé rukopisy čítame rok, niekedy i dva pred vydaním, a vtedy ani srnka netuší, či to bude v New York Times Bestseller Liste týždeň alebo rok. Vycvičiť sa v tom dá len čítaním rukopisov, čítaním toho, čo vydáva konkurencia v ČR a SR. A dôležité je uvedomiť si, že máme svoje limity, a že ak po nejakej knihe naozaj siahneme, vieme prečo to robíme, a keď o týždeň dostaneme nejaký megasuper rukopis, tak nebudeme ľutovať, že sme kúpili tamto, a nepočkali na toto. 

2. Čo vás viedlo k vydaniu série Mara Dyerová? 

– v roku 2011 obrovský pre-publishing buzz z USA, ktorý vychvaľoval do nebies obálku i podivuhodnú anotáciu. Môžem povedať, že tá kniha bola v Top 3 najočakávanejších kníh na jeseň 2011. (pre nás to znamená malé bezvýznamné plus, ale keď o tom už začali písať aj naše blogy, že také niečo vychádza, museli sme sa na to pozrieť) 

– V roku 2011 bola u nás najpredávanejšia Alyson Noël a jej Nesmrteľní - paranormálka, síce úplne iná, a tak sme sa rozhodli siahnuť po ďalšej. Zväčša sa snažíme mať jednu sériu v jednom žánri, ale tu to tak správne vykvasilo, že sme chceli využiť chuť po paranormálnom, čo práve drtila naše rebríčky predajnosti. 

– Obálka. Netvrdím, že je to niečo, čo je u nás vždy rozhodujúce, ale táto zaujala, a nútila nás siahnuť po knihe. Ešte v kombinácii so zaujímavou anotáciou, boli sme lapení. 

– Knihu sme prečítali. Viacerí. Názory boli rozdielne. Veľmi rozdielne. Od indiferentného postoja, až po nadšené výkriky. Čo však bolo zaujímavé, každý knihu prečítal rýchlo a chcel hneď a zaraz a okamžite siahnuť po pokračovaní. A to sa už nestáva pri každej knihe.  

– A nakoniec sme prvý diel skontrahovali dva mesiace po vydaní v USA, keď už bolo jasné, že sú všetci nadšení a pre-publishing buzz nebol umelo vytvorený a živený platenými recenziami, ale tá kniha i séria boli niečo špeci. A hlavne autorka, ako debutantka, vytŕčala ponad všetky ostatné debuty, čo ten rok povychádzali. (Veronicu Roth sme už mali kúpenú :) ) 

3. Stalo sa už, že ste vydali nejakú knihu, čo sa zle predávala a vy ste sa potom chytali za hlavu?

Samozrejme. Ale nechytáme sa len za hlavu, premýšľame, kde sme spravili chybu – alebo skôr, kde sme šliapli vedľa. Čo sme neodhadli, a v čom tkvie tajomstvo neúspechu tej ktorej knihy. Najnovšie sa zaoberáme práve Marou Dyerovou, ktorá má katastrofické predaje, a tretí diel sa nielenže kĺže po tenkom ľade, ten sa prepadol už tak dávno, že je po kapitálik v bahne na dne Mariánskej priekopy. Musel by sa v lete udiať zázrak, aby sme vydali aj tretí záverečný diel, ktorý už rok mešká! Bohužiaľ... a je mi to neuveriteľne ľúto, ale neviem prísť na to, kde sme zlyhali.  

4. Slovart prednedávnom zverejnil, že bude preložená kniha Trón zo skla. Mohol by si prezradiť ešte nejakú knihu, ktorú plánujete vydať alebo to má byť prekvapenie?

Síce ešte ani pánboh nevie, ako sa to bude volať, ale budúcu jar vydávame Ketchup Clouds. 

5. Sledujete knižné blogy a ak áno, riadite sa názormi blogerov na zahraničné knihy a vyberáte si podľa nich?

Áno a áno! Knižné blogy sledujeme, lebo to je vlastne vzorka našich čitateľov. Keďže, bohužiaľ, nemám čas cestovať po Slovensku, vystaviť sa na deň v kníhkupectve a obťažovať nakupujúcich svojimi otázkami, tak mi ostávajú na nejaký feedback len blogy a goodreads. Aj zlý feedback je dobrý feedback, len nájsť zlý konštruktívny feedback, ktorý nie je plný hejterstva je naozaj ťažké. 

A riadime sa aj názormi blogerov na zahraničné knihy – veď preto vydávame Nástroje smrteľníkov a Upírsku akadémiu :) A z tých novších napríklad Trón zo skla. Knihu sme dostali na posúdenie v januári 2012 – takmer trištvrte rok pred vydaním v UK a USA. Rukopis sa ešte tuším volal: séria: Queen of Glass, názov knihy: Beyond Awesome Title Goes Here (Sem príde neuveriteľne úžasný názov) – čiže kniha ešte ani nemala názov, a my sme ju už posudzovali. Reakcie boli vlažné. Potom kniha vyšla, s otrasnou US obálkou, reakcie opäť vlažné, k tomu prišla správa, že to bude jedna z tých nekonečných šesťdielnych sérií. A potom vyšiel druhý diel a všetko sa zmenilo, a okolo Vianoc sa niekoľko blogeriek pustilo do tejto série a boli nadšené, tak sme museli revidovať náš posudok a ešte raz prehodnotiť naše stanovisko. 

5. Keď sa povie editor, mnoho ľudí si predstaví prácu, kde prečíta nejaký ten preklad, opraví chyby a tým to hasne. Je to naozaj tak alebo je za tým oveľa viac?

Práca editora je učenie sa do konca života. Jazyk je tak premenlivý, tak sa vyvíja. Napr. keď som v roku 2011 nastúpil na svoju pozíciu, neexistovalo, aby bolo v knihe Facebook a Google inak ako v tomto stave. Teraz, už je bežné fejsbúkovať a niečo si vygúgliť. Treba sa prispôsobovať dobe a hlavne čitateľskej verejnosti, v mojom prípade mládeži. Práca editora je nekonečné čítanie, naozaj nekonečné. Môžem vám dať na príklad jeden deň :) Ráno vstanem, počas raňajok prebehnem v RSS feede zahraničné literárne prílohy rôznych denníkov, zistím, kto čo vyhral, kto čo vychválil a tak. Cesta do práce mi trvá asi 40 minút=kindle, alebo nejaký pekný pejprbečík. V práci čítam celý deň e-maily, a potom korektúry. Čítanie korektúr (teda prekladov vytlačených ako sú dvojstrany v knihe) ide niekedy ľahšie, inokedy ťažšie. Musíme si pri tom všímať strašne veľa vecí, až je to neuveriteľné. (preklepy, aj v menách (už teraz sa bojím Celaeny v Tróne zo skla), správne delenia, dejovú súslednosť a milión iných vecí...) Niekedy sa kniha, ktorú som čítal v origináli číta ťažšie, inokedy ľahšie. Môj osobný rekord je 200 strán korektúry za deň, ale to bol veľmi dobrý preklad a pracovný deň v ten konkrétny deň trval dvanásť hodín, nie osem:) Keď čítam pre potešenie, tak so schopný dať aj 100 strán za hodinu – dobrý nepomer, však? Ale späť k môjmu dňu: Po práci idem domov, ďalších 40-50 minút=kindle vs. pejprbečík. Doma večera, našťastie si počas nej pozriem nejaký seriál :) Potom buď dobiehavam, čo som nestihol cez deň v korektúre, alebo čítam nejakú anglickú knihu, čo treba posúdiť. A potom idem spať. Nehovoriac o tom, že počas celého dňa premýšľam o názvoch, obálkach, úpravách vnútra a pod. Najlepšie veci mi ale napadajú pri varení, čo je prekvapujúce :) 

A ešte víťazná otázka od Adi: "Čo musím urobiť preto, aby ste ma u seba zamestnali ako editora?" 

Ja neviem... mať šťastie? V niektorých vydavateľstvách kladú dôraz na slovenčinu, na jazyk a gramatiku. Inde sa už pri pohovore zaujímajú, či vieš prísť s nejakým marketingovým plánom na tú-ktorú knihu. Mne v tom druhom smere dosť pomohla štvorročná brigáda v kníhkupectve. Ale tak, čo by asi mal budúci editor ovládať :) :

– slovenčinu. 

– angličtinu, bez tej sa bohužial v publishingu človek nezaobíde. Plus minimálne jeden ďalší jazyk, to je všetko len ďalšie plus na pohovoroch! 

– Aspoň jeden z cudzích jazykov ovládať na vysokej úrovni, aby bol človek schopný prekladať z toho jazyka. Pretože prekladanie ide ruku v ruke s editorstvom, počas prekladania sa človek naučí ešte viac a všíma si tak na texte iné veci. 

– čítať – krížom krážom cez všetky žánre (MG, YA, ADULT: literary fiction, chicklitky, historicke, detektívky, scifi, fantasy, slovenských, českých, európskych, amerických autorov, aj tých z ostatných častí sveta), nielen moje obľúbené contemporary YA, ale aj všetko ostatné, aby mal všeobecný rozhľad. Vedieť zadrieť, kto je Selma Lagerlöfová, Philip Roth a pod. 

– Orientovať sa na slovenskom a českom knižnom a vydavateľskom trhu. 

– cit pre text/jazyk. Jedna vec je opraviť gramatické chyby, druhá vec je vedieť vycítiť, keď veta škrípe, keď sa tam hodí niečo iné, keď je to zle preložené. 

– čítať veľa a čítať analyticky, aby vedel každú knihu posúdiť, či je vhodná na vydanie, čím je špecifická, čím vystupuje nad ostatné. Stanovisko: "lebo mne sa to páči", totiž na presvedčenie vedenia, aby niečo vyšlo a bolo predajne úspešné totiž nestačí. 

– prečítať si (viackrát) knihu: Jak se dělá kniha  a trochu sa nad ňou aj zamyslieť a popremýšľať :) 

– a čítať a vždy a všade, lebo už keď raz budete editorom/editorkou, tak vám na čítanie neostane veľa času. 

– a v neposlednom rade vedieť, že byť editorom neznamená sedieť 8,5 hodiny v kancelárii na stoličke na pohodlnom gauči, s vyloženými nohami a čítať si obľúbené knihy. Je to naozaj nonstop práca, nonstop premýšľanie o knihách, o názvoch, o obálkach, o nápadoch, ako vyriešiť vnútro, o stretávaní sa s rôznymi ľuďmi, o presvedčovaní, o ústupkoch (aj keď o nich nie ste presvedčení), o práci na knihách, ktoré vám vôbec nemusia sadnúť, ale musíte im venovať rovnakú pozornosť ako ostatným. Je to naozaj dosť časovo náročná práca :) Ale ja som sa v nej našiel – aspoň dúfam – a mám ju rád. 

Samozrejme, aj tento raz budete mať možnosť súťažiť o knihu, ale bude to trošku ťažšie a budete musieť hľadať a premýšľať. Stačí ak vyplníte formulár. 

FORMULÁR

Ešte raz ďakujem Erikovi a vydavateľstvu Slovart za rozhovor.