14 Mar 2015

Adaptácia | Prispôsob sa alebo zomri!

Autorka: Miroslava Varáčková
Originálny názov: Adaptácia
Séria: jedna časť
Goodreads: 4,71
Slovenské vydanie: Slovart, 2015



"Suka," zavrčí mi do ucha.
"Podrazácky smrad."
"Udám ťa."
"Skús. Aj tak nemáš dôkazy," chveje sa mi celé vnútro, šaliem od strachu, no snažím sa pôsobiť nebojácne.







Svetom otriasla epidémia a všetko je zničené. Mestami sa poneviera len pár ľudí, ktorí prežili a teraz bojujú o svoj život. Zoya kráča svetom sama a snaží sa dostať do mesta, ktoré by malo byť
spásou na zničenej Zemi. Ibaže do cesty sa jej pripletie mladý muž s dievčaťom a celý jej svet obrátia naruby. Dostanú sa do cieľa alebo podľahnú nebezpečiam, ktoré na nich číhajú? Oplatí sa ešte dúfať v normálny život?

Nachádzame sa v postapokalyptickom svete, kde je všetko zničené, ľudia sa zabíjajú medzi sebou, pretože stratili všetku dôveru v ľudskú rasu a stali sa z nich zvieratá a vlastne prečo nie? Zabiješ alebo budeš zabitý. Okradneš alebo zomrieš od hladu. Začiatok sa vyvíjal sľubne, teda až dovtedy kým hlavná hrdinka neotvorila ústa a neprehovorila. Ak by som mala Zoyu opísať jedným slovom, prvé čo mi napadne je uziapaná. S hlavným hrdinom na seba neustále ziapali a vrčali a aj keď to zo začiatku bolo zaujímavé, po niekoľkých desiatkach strán ma to začalo unavovať a v hlave sa mi vynárali predstavy, ako by som ich oboch konečne umlčala (kreativite som medze nekládla). A hoci mala byť Zoya hlavnou hrdinkou príbehu, prišlo mi akoby to celé ťahal len Simon, pretože on robil väčšinu rozhodnutí, ktoré hýbali dejom. Zoya tam bola na to, aby sa rozkrikovala, aké je to všetko neférové, ako ju to serie, ale žeby niečo proti tomu podnikla, to nehrozí. 

Simon mi tiež nesadol, hlavne preto, že bol zo začiatku dosť drsný a nepríjemný. Ale v ďalšej časti to bola zmena o 180 stupňov. Akoby aj samotnú autorku ten uhundraný mladík nudil, a tak ho vymenila za milého a vtipného chlapíka, ktorému skoro okolo hlavy lietali ružové srdiečka. Oba prípady boli pre mňa veľké extrémy. Nemôžem povedať, že by ma nejaká postava vôbec zaujala, či prirástla k srdcu, a to hlavne preto, že som nedostala toľko reči tela a mimiky, na koľko som zvyknutá v iných dielach. Keď boli nasratí, väčšinou to dali najavo nadávkami, ak boli smutní, zase raz nadávali, ale iné vyjadrenie emócií nečakajte. Nehovorím, že tam nie je, sú tam isté náznaky, ale ja osobne by som uvítala oveľa oveľa viac, hlavne medzi prehovormi postáv, pretože inak som mala pocit, že len stoja a rozprávajú. 

"V podstate hej. Úplne vážne, Zoya. Sú tu aj oveľa hnusnejšie roboty. Asi si mala konexie, keď si sa dostala k zelenine. Nie?" 
"Nie," odseknem. "Práve naopak. Som tu neželaná." 
"Divné. 
"Asi hej." 
"A čo ten chalan?" 
"Ktorý?" 


S autorkinou tvorbou som už mala tú česť a veľmi si ma nezískala, ale keďže toto nebola kniha z produkcie Motýľa, myslela som si, že to bude iné. Dúfala som, že to bude trochu iné. Ale nebolo. A to bol ten problém. Jej špecifický štýl písania som videla predovšetkým v dialógoch a aj keď je fajn, že autorka našla ten svoj spôsob vyjadrenia, ktorý ju špecifikuje, mne absolútne nesadol. Dialógy mi prišli ako umelé prehovory postáv, kde mi chýbal náhľad na ich reč tela, na ich mimiku, ktoré by to všetko trochu oživilo. Nevedela som sa s rečou postáv stotožniť, nevedela som si predstaviť, že by tak niekto v skutočnosti hovoril a predovšetkým mi vadili jednoslovné odpovede, ktoré mi vadia aj v reálnom živote, nie len v knihe (alebo ako povedala kamarátka, ktoré som písala úryvky: pripomenulo mi to nejaký sprostý slovenský seriál).Na druhej strane, keď bola hrdinka ticho a autorka sa venovala skôr vnútorným monológom a opisom, tak veľmi mi to nevadilo. 

Nápad sám o sebe nebol zlý a s privretím jedného oka môžem povedať, že ma niektoré pasáže aj bavili. Prvá polovica, teda ich cesta, mi vôbec nesadla. Nevedela som, kam idú, čo sa stalo, že je svet v takom stave a niekedy mi pripadalo, že ani samotná hrdinka to nevedela. V podstate len cestovali, hádali sa, prespali, pohádali sa, cestovali, pohádali sa... nič extra. Ako nastala druhá časť, dej trochu nabral na obrátkach, dostávame sa medzi ľudí s ktorými sa hrdinka dostáva do interakcie. Tá ma bavila oveľa viac. Ale potom zase nastáva pasivita hlavnej hrdinky a akčná scéna, na ktorú som sa celkom tešila bola vlažným odvarom poriadnej revolúcie. 

Celkovo to nebol zlý príbeh. Záleží však na tom, či vám sadne autorkin štýl písania a či ste detailisti ako ja. Pokiaľ máte radi jednoduchšie príbehy, kde nejde o prekvapenia či zvraty a ktorý vám nevyrazí dych, mohol by byť pre vás. Ja mám radšej, ak kniha vo mne vyvolá pocity, keď môžem vidieť emócie postáv na ich tvárach a nie cez ich obscénne slová (ktorý bolo na môj vkus v knihe možno priveľa a to ja sa nadávkam v knihách nebránim). Takže pokiaľ hľadáte jednoduchú dystópiu, určite ju vyskúšajte, no ak máte chuť na premyslený príbeh s tajomstvami a zvratmi a s dobre vykreslenými postavami, možno skončíte ako ja. 


12 comments :

  1. Osobne sa na knihu nechystám, čo sa týka slovenských fantasy, skúsila som len Červenáka a stačilo mi prvých pár strán. V slovenčine mi tá surovosť proste vadí, v angličtine nejaké f*ck sem, f*ck tam znesiem s prehľadom :)
    No a takto postavené dialógy, ako vidím v ukážke, by mi taktiež nesadli, nie som na to zvyknutá a príde mi to také sekané. Každopádne držím autorke palce, nech má kniha úspech :)
    PS: Skvelá recenzia, škoda, že si sa nezdôverila so spôsobmi, akými si chcela hrdinov vraždiť ty, to by možno bola dobrá postapokalypsa! :D

    ReplyDelete
    Replies
    1. Mne tie dialógy tiež nesadli :D
      Ja hlavne nie som zvyknutá na k*rva sem p*ča tam v slovenských dielach možno aj preto :D
      Nemôžem ale všetko prezradiť v jednej recenzii, nechávam si niečo aj na spin-off :D

      Delete
  2. Na knihe ma zaujala najviac asi obálka, tá je podľa mňa brutálna. Keď som začala čítať recenziu, trošku mi to pripomenulo knihu Ranč na červenom vrchu od McGuire. Na knihách mi zvykne prekážať, keď nie sú postavy dostatočne vykreslené.
    Čo sa týka ukážky, tak je to vážne strohé. Bolo by naozaj fajn, keby je tam aspoň nejaký ten výraz, ako sa postava tvárila, čo robila, keď to hovorila. :)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Obálka a anotácia zaujali aj mňa a hoci som Ranč na červenom vrchu nečítala, veľmi mi vadí, keď nie sú postavy dostatočne vykreslené a neviem sa s nimi stotožniť. Niekde tie výrazy sú, ale vravím, bolo ich dosť málo a ja by som ich uvítala oveľa oveľa viac :)

      Delete
  3. Na knihu sa teším, z veľkého dôvodu aj preto, že prvých pár strán ma bavilo a tiež pretože sa mi zdalo, že to bude trochu iné, než čo autorka bežne píše. Čítala som od nej Anjelov noci a tá kniha bola pre mňa jedno veľké sklamanie, no chcela som dať šancu aj nejakým jej iným knihám. Ale aby som pravdu povedala, teraz moje nadšenie trochu opadlo, pretože mám rada práve tie prekvapenia a zvraty a len holá priama reč sa mi tiež moc nepozdáva. Každopádne, Adaptáciu si určite prečítam, ale asi do nej pôjdem s menšími očakávaniami. :)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Menšie očakávania ti možno pomôžu, ja som náročná čitateľka, takže možno aj preto som hodnotila knihu tak, ako som hodnotila :D Ale pevne dúfam, že sa ti bude páčiť viac ako mne :)

      Delete
  4. Ku knihe som sa zatiaľ ešte nedostala, stále sa neviem rozhodnúť, či sa mi oplatí kupovať ju alebo nie :) Tiež som taký 'detailista' ako ty, neuspokojím sa s ničím bez zvratov a pocitov :D Ale myslím, že by som tomu mala dať šancu. (:

    ReplyDelete
    Replies
    1. Šancu tomu daj, ono to nie je úplne zlé, nájdu sa tam svetlé chvíľky a možno ti sadne autorkin štýl viac ako mne :)

      Delete
  5. Knihu si chcem rozhodne kúpiť a vytvoriť si vlastný názor :).
    Obálka je nádherná a celkovo to vyzerá zaujímavo.
    Bohužiaľ, tiež mám rada príbehy s veľkými tajomstvami, zvratmi a pocitmi... To je na knihách najlepšie. Uvidíme :)

    ReplyDelete
  6. Teraz som dosť sklamaná, aj keď som ešte knihu nečítala, čakala som od príbehu viac. :D Už ani neviem, či to mám ešte čítať, lebo ako sa poznám, tiež si tam nájdem veci, čo mi vadia a nebudem sa vedieť zamerať na to dobré.
    Okrem toho, tie strohé dialógy fakt nemusím. Ja mám pripísaní furt pocit, že tam musím spomenúť, ako sa postavy tvária, kde stoja, kde majú ruky, a podobne... pretože ani v normálnom živote nestojíme celý rozhovor na jednom mieste bez pohybu... ale tak to je asi len môj a tvoj názor, možno to nikomu inému nevadí. Ja osobne o sebe skôr uvažujem ako o detailistovi, ktorý je padnutý na hlavu a v príbehu si nájde vždy nejakú chybu. To bude asi tým.

    ReplyDelete
    Replies
    1. Akurát dnes som pozerala na youtube jedného chalana, práve o tomto hovoril o tých "dialogue tags" že ho nevie naštvať nič viac ako suché dialógy bez uvádzacích viet a ja to tam tiež mám rada, dáva to postavám reálnosť a nemám pocit, že tam stoja ako slovenskí herci v seriáli bez výrazu na tvári a bez reči tela :D

      Delete
  7. To je škoda, že se Ti kniha nelíbila, protože podle toho, co píšeš, by se rozhodně nelíbila ani mně. A to je mi opravdu líto, protože jsem si ji chtěla přečíst. Ve slovenštině. (Ano, ukamenujte mě, ale já jsem ještě ve slovenštině žádnou knihu nečetla :D) Ale i tak jsem ráda za Tvůj názor, aspoň ušetřím penízky na něco lepšího...

    ReplyDelete