25 Jan 2015

Pretože kreativita je tou najlepšou drogou


Milujem písanie, no v posledných rokoch som s ním mala menšie problémy. Nazývala som to autorským blokom a bola som presvedčená, že to je presne to, čo mám, no teraz si už nie som taká istá. Už viem, že som hľadala výhovorky, aby som sa mohla vyhnúť písaniu príbehu, ktorý som mala dlhý čas v hlave, štvalo ma, že som ho nemala úplne premyslený, až som to nakoniec vzdala a radšej si otvorila knihu s dokončeným príbehom. Veď načo sa trápiť, keď to za vás už niekto urobil?

Minulý rok v novembri som sa zúčastnila NaNoWriMo (National Novel Writing Month), čo spočíva v tom, aby ste za mesiac napísali 50 000 slov. Keď som to prvý krát videla, hovorila som si, že to je nemožné, aby som dala 1667 slov každý jeden deň, hlavne  keď som ešte nemala poriadne premyslený príbeh. No pustila som sa do toho. A výsledok bol perfektný. Teda, nenapísala som celú novelu, ale dala som 50 000 slov a rozhodne to nebolo perfektné, pretože som sa sústreďovala hlavne na to, aby som písala a nie na to, čo píšem alebo ako to bude znieť, ale to je základom. Nestarať sa o nič iné a proste písať,  aby ste sa zbavili tých nekonečných obrazov v hlave. Čo však bolo najlepšie, nakoplo ma to a vrátila sa mi láska k písaniu, ktorú som mala kedysi. 

Nanowrimo však nezmenil len môj postoj k písaniu, ale ku kreativite ako takej. Poznáte ten pocit, keď neviete, čo so sebou, lebo ste plní nápadov a potrebujete ich všetky zo seba dostať? Nuž, tak presne tak sa od novembra cítim väčšinu času. Je to nezvyk, pretože dovtedy som bola zvyknutá posúvať kreativitu na druhú koľaj, nevenovala som sa písaniu a úprimne, boli časy, kedy mi aj blog liezol na nervy, pretože som ho videla ako Damoklov meč nad mojou hlavou, ktorý ak nenapíšem článok, spadne. A niet divu, medzi toľkými skvelými blogmi, ktoré sú na internete je ťažké byť kreatívny a vymyslieť niečo nové, niečo, čo tu ešte nebolo. 

Ale späť ku kreativite. Neviem, či ste zažili ten pocit, kedy idete pomaly vyletieť z kože pretože potrebujete písať či maľovať a je vám jedno čo, jednoducho máte chuť sadnúť si za stôl, otvoriť zápisník a písať o všetkom a o ničom, hlavne aby ste zo seba dostali všetku tú kreatívnu energiu? Dostala som sa (konečne!) do štádia, kedy je písanie pre mňa rovnako dôležité ako dýchanie. Keď som bola na strednej, bola to samozrejmosť, písanie príbehov bolo mojou neoddeliteľnou súčasťou a nikdy som si nemyslela, že by sa to mohlo zmeniť, no vysoká škola ma vrhla do sveta dospelákov, kedy som sa musela sústrediť na to, aby som nevyletela zo školy, kedy som sa musela naučiť, ako sa o seba postarať sama, kedy som spoznávala nových ľudí a musela som si urobiť poriadok v živote naokolo. Na kreativitu a písanie nebol čas ani chuť.

Jedna rada pre tých z vás, ktorí sú umelci a zažívajú nejaký ten blok a nechce sa im tvoriť, len tvorte. Zo začiatku je to ťažké, ja sama som to zažila, keď som sa počas Nanowrima snažila skočiť do starých koľají a keď som sa snažila písať každý boží deň. Je to ťažké, musela som sa premáhať, vymýšľala som si výhovorky a snažila som sa tomu vyhnúť, pretože som si odvykla pracovať so slovami a nevedela som si k nim nájsť cestu. Preto som si povedala, že rok 2015 bude rokom kreativity. Povedala som si, že budem písať tak často, ako len budem môcť (pretože predsa len, čakajú ma štátnice a ťažko budem vysvetľovať, že nemám bakalárku, pretože som namiesto toho písala príbeh). Dokonca som si nakúpila plátno a akrylové farby, pretože som sa rozhodla, že načriem do maľovania. Vždy som mala rada výtvarnú a zbožňovala som, koľko majú výtvarní umelci možností a techník.

Navyše, povedala som si, že chcem dokumentovať svoj život. Nuž, dokumentovať ako
dokumentovať. Môj problém je ten, že často krát zabúdam na dôležité veci, a tak som na internete videla projekty s diármi a denníkmi a rozhodla som sa to skúsiť. Teda, nie ten typ denníka a lá 14-ročné dievča, takých mám doma habadej a raz za čas si ich vždy prečítam, aby som sa zaspomínala a nasmiala sa. Ale spomienky, to je to, čo ma vedie k vytvoreniu tohto denníka. Chcem si zapisovať svoje úspechy, zážitky z ciest, konverzácie s priateľmi, ktoré ma donútili plakať od smiechu, pretože ja som rada, ak si pamätám minulý týždeň (nehovoriac o tom, že si nepamätám pomaly nič z môjho detstva pred tým, než sa narodil môj brat - fakt len malé útržky a to aj tak len s mojimi kamarátmi, nemám šajnu, aký som mala vtedy vzťah s ocom, čo je zrejme zlé, ale vďaka fotkám si pamätám aspoň čosi :D )

Ale hlavne pracujem na jednom projekte pre vás milí čitatelia. Zatiaľ je to všetko len v štádiu nápadu, treba vychytať všetky muchy a samozrejme, spýtať sa na váš názor, či by sa vám niečo také páčilo a potom to stačí len spustiť. Predpokladám, že to bude až v lete, pretože dovtedy budem zamestnaná školou. Ale ak vám môžem dať jednu nápovedu, bude to mať niečo spoločné so skupinou English Readers, ktorá je na Fb.
Dúfam, že toto nadšenie z kreativity preskočí aj na vás a inšpiruje vás k tvoreniu umeleckých diel alebo písaniu blogových článkov, k hocičomu, pretože kreativita je tá najlepšia droga. S ňou je svet žiarivejší a plný farieb a zdá sa vám, že dokážete všetko.

A ak máte nejaké kreatívne plány, určite mi dajte vedieť do komentárov, som zvedavá a možno tým niekoho aj inšpirujete.

10 comments :

  1. Páni, hrozně mi mluvíš z duše :) To s tím, jak někdy cítíš přetlak a prostě musíš něco dělat, ale nevíš, co vlastně, to se mi stává docela často.
    Jinak se taky bojím, že až půjdu na vejšku a budu starší a starší, bude pro mě psaní ztrácet význam. Doufám, že se to nestane, hrozně doufám, protože teď je pro mě psaní stejně důležité jako dýchání, přesně, jak říkáš :)
    A ten projekt vypadá hodně zajímavě. Já teď od konce prosince píšu knížku a zrovna teď mám okolo 48 tisíc slov, tak jsem to skoro taky dala :D Ale kdybych to viděla poprvé, asi by mě to taky vyděsilo, že je to vůbec možný :D
    A držím palce, ať píšeš dál :) Je to důležité, prostě ventilovat přetlak a myšlenky. A navíc je to krásné <3

    ReplyDelete
    Replies
    1. Tak to som potom rada, že nemám pretlak len ja a že je to normálna vec medzi kreatívnymi ľuďmi. :)
      No inak s tou výškou, pevne dúfam, že sa ti to nestane. Ide o to, že ja som si nikdy nerozložila čas a nikdy som nič nestíhala a teraz, keď mám kalendár a plán, tak si nájdem čas aj na písanie. :)
      Ďakujem a tiež držím palce, aby ťa písanie neopustilo a nech ti to ide tak rýchlo ako tento mesiac :)

      Delete
  2. Ďakujem za krásne inšpiratívny článok, tiež mám pocit, že bojujem so spisovateľským blokom a svetom dospelých (keďže ja už ani len na tú výšku nechodím, lež normál do práce...) a dokonca som aj postretla tamten projekt Nanowrimo, ale reálne som si na neho nenašla čas - presne, ani len ten blog nestíham, nieto ešte písať niečo iné. Ale chýba mi to, cítim, že mi to chýba! Ešte raz preto ďakujem za taký pozitívny článok, snáď to bude aj u mňa v roku 2015 kreatívnejšie (hoci zatiaľ to teda bohviečo nie je, ehm, ehm...)!

    Dada / Trojveršie.sk

    ReplyDelete
    Replies
    1. Nedostatok času. Môj večný problém, takže viem, aké to je a tiež niekedy blog na čas opustím (napríklad teraz cez skúškové som ho zanedbávala) ale našťastie sa k nemu vždy vrátim, tiež cítim, keď mi začína chýbať :) A som rada, že ťa článok inšpiroval. :)

      Delete
  3. Vždy ma tvoje články nakopnú a motivujú a akonáhle vidím, že si nejaký publikovala, automaticky naň klikám. Nanowrimo som už pozerala a *strašne* som sa do toho chcela pustiť, no nevyplodila som ani slovo a vykašľala som sa na to. Musím si na to vyhradiť nejaký čas, lebo to naozaj znie a vyzerá skvelo, že mám "voľnosť" a môže z toho vzniknúť naozaj veľa.. len to zrealizovať. Ďakujem! :)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Tak nabudúci rok sa k nám pridáš! :) Dajú sa tam pridávať priatelia, ja som tam mala Lyn a tá píše ako divá, čiže keď som videla, že si pripísala 6000 slov a ja som v ten deň nemala ani tých 1666 just som sadla za počítač a sedela som za ním dovtedy, kým som nemala aspoň 3000. Všetko je to o motivácii. A som rada, že ťa moje články motivujú. :)

      Delete
  4. veľmi ti prajem, aby tvoje nadšenie a tvoje kreatívne chvíľky trvali čo najdlhšie a hlavne nech sú čo najkvalitnejšie,, niekedy som zvykla na svojom súkromnom blogu len tak písať - zo života, z hlavy, zo srdca. Teraz, žiaľ, som na to zanevrela, a mám problém napísať rozsiahlejšiu recenziu, ktorá bude mať hlavu a pätu. Do roku 2015 som si aj ja dala cieľ zapisovať si najlepšie chvíle svojho živote, i tie smutnejšie (veď častokrát sa nám v behu života podarí mnohé veci nevedomky vytesniť), ale je fajn na ne na konci roka naraziť a vybaviť si všetko ostatné s tým spojené. Určite si ma svojimi slovami motivovala niečo so sebou robiť, avšak škola - robota ma zamestnávajú niekedy celé dni až sa čudujem, že niekde medzi tým stíham čítať (aj to sa mi od únavy častokrát nechce, a pri práci s knihami som aj niekedy rada, že nevidím písmenká). Takže hlavne ti držím palce, aj s tým novým projektom, a hlavne si choď za svojimi snami a cieľmi, lebo len tak v živote niečo dokážeš :)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ďakujem za krásny komentár :)
      Hej tie smutné sú tiež dôležité, pretože aj tie sa podieľajú na tom, akými sme :)
      A verím, že je ťažké skoordinovať prácu a školu aj s koníčkami a ešte aj s nejakým tým sociálnym životom a ja rada aj spím, takže veľmi ťažko obetujem spánok pre čítanie :)

      Delete
  5. Veľmi pekný článok, kreativita a fantázia je ozaj dôležitá. :) Týmto si ma nakopla, aby som si konečne objednala jednu knihu o kreslení, ktorú som si už dlho priala. :)

    ReplyDelete