Menšie plány alebo nech prázdniny začnú

Ahojte.

Myslím, že som sa na blogu dosť nasťažovala, ako kvôli škole nemám na nič čas (predovšetkým na blog a na knihy), a tak slávnostne ohlasujem, že už celý týždeň nič nerobím, lebo mám prázdniny. Skúšky sú všetky úspešne za mnou a dosť som sa pri nich zapotila. Teraz si môžem užívať tri mesiace nič nerobenia. Teda, ako sa to vezme, stále je tu dosť vecí, ktoré by som mala urobiť. Predovšetkým doma je to trochu tvrdé, pretože rodičia si odo mňa trochu odvykli a teraz sa nemôžem celé dni flákať v posteli s knihou alebo notebookom a nič nerobiť. Tak to u nás nechodí. Takže teraz, keď mám kopu voľného času musím sa starať o domácnosť, keď rodičia doma nie sú, variť, upratovať, starať sa o brata... čo vám poviem, horšie ako full-time job. Ale na počudovanie mi to vôbec nevadí, pretože som rada, že som doma a že nemusím čítať to odporné povinné čítanie alebo nebodaj študovať akademickú morfológiu (verte mi, nechcete vedieť, čo to je, ja sama som tam ledva rozumela jednému slovu, preto všetky študijné materiály, čo som mala v karizbloku boli zrecyklované a nie je po nich v mojej izbe ani stopa).

Ibaže aj do činností, ktoré sú relatívne príjemné, sa hrozne ťažko púšťa. Momentálne mám rozčítaný Ptačí

spěv, čo je veľmi dobrá kniha, ale akosi sa neviem donútiť čítať ju. Myslím, že to bude tou chorobou, ktorá na mňa lezie, lebo som musela svoje odskúškovanie aj osláviť (mrznúť na festivale do dvanástej v noci a potom sa viesť zadarmo autobusom s kopou ožratých detí po celom meste je fakt zábava). A keďže mám rada všetko pekne naplánované, tak som si všetko rozvrhla v mojom diári, ale ani to mi akosi nepomáha. Včera som sa však donútila upratať si izbu a postavila som túto vežu kníh, do ktorých sa musím v najbližšom čase pustiť (a nechce sa mi). Ale pracujem na svojej lenivosti, nebojte sa. 

Okrem týchto kníh som si samozrejme uložila do kindle ešte ďalších 36 kníh, ktoré túžim čítať ako Wallbanger, Thoughtless, This is what happy looks like, the storyteller, the selection, the sea of tranquility a mnoho iných. Samozrejme, že nemám poňatia, kedy ich stihnem prečítať, tak dúfam, že aspoň do konca roka sa to podarí. 

Okrem čítania a relaxovania v tomto hnusnom počasí, ktoré sa na leto nepodobá ani keď prižmúrite obe oči, by som sa mala prihlásiť na autoškolu. Áno, tú som už mala mať tak trochu za sebou, ale radšej neskôr ako nikdy, a tak rodičia na mňa tlačia, že už by bol ten správny čas. Niežeby som nechcela ísť na autoškolu, ale nevnímam to ako nutnú potrebu, keďže nemám auto, no ale budiž. Pokiaľ budem mať doma pokoj, tak to podstúpim. Pokiaľ nebývate v Žiline, nebojte sa vyjsť z domu, pre tých, ktorý tam bývajú, budem sa snažiť byť čo najmenej deštruktívna. 

A aby som nezabudla, knihy zanedbávam aj kvôli mojej novej posadnutosti seriálom s názvom Supernatural. Pokiaľ ste o tom ešte nepočuli, bežte to napraviť. Je to skvelé, jemne creepy, s humorom a hlavne sexy bratmi Deanom a Samom Winchestrovcami (niečo na spôsob Damona a Stefana z TVD). Deana si zamilujete a kto nie... ten je divný. Mne stačil jeden jeho úsmev, uhrančivý pohľad a BUM bola som z neho namäko. Nemám rada horory ani strašidelné filmy, ale toto je jednoducho super a vôbec mi nevadí, že tam chodia v noci po starých azyloch alebo hľadajú Bloody Mary. 

A jeden obrázok Deana (Jensen Ackles)

Tak dobre ešte jeden.

Myslím, že viete, prečo to pozerám. Takže, to je menšia rekapitulácia môjho extrémne nabitého života. Myslím, že sa idem vrhnúť na Ptačí spěv, pretože dnes som so Supernatural strávila až priveľa času a trošku ma desí, že na tom začínam byť závislá (ale to sa nedá nebyť pri takých hercoch!!!). A čo vy? Ešte máte školu alebo tiež relaxujete a užívate si nič nerobenia?