1 May 2013

Moja cesta k písaniu

Ahojte!

Niektorí z vás možno vedia, že vo svojom voľnom čase píšem príbehy. A možno ani nie, zatiaľ sa mi to dari tajiť. Napadlo ma teda, že by som mohla napísať, ako som sa k tomuto koníčku dostala. Ešte neviem, či sa z tohto stane nejaká nová rubrika, do ktorej budem pridávať pravidelnejšie, asi skôr nie, pretože moje písanie je v poslednej dobe dosť nevyspitateľné, ale budem sa snažiť vám dať aspoň nejaké informácie. Teda, ak vás to bude baviť, nechcem tu nikoho unudiť k smrti.

Teraz sa budem musieť poriadne zamyslieť, pretože to už bolo straaaaašne dávno. Myslím, že môj prvý príbeh som napísala v siedmej triede na základke a nikomu som to nedala čítať. Bolo to menšie FF, v ktorom hral hlavnú úlohu Daniel Radcliffe - áno, v tom čase bol mojou slabosťou. Poriadne si ani nepamätám, čo tam bolo a ani neviem, či chcem vedieť, ako to vyzeralo. Jediným, čím som si istá je, že tam bola nejaká lovestory. Čo iné sa dalo čakať, že?

To bolo prvý krát kedy som objavila čaro wordu a fantázie. Odvtedy som v hlave neustále mala nejaký príbeh, mala som svoju bublinku, v ktorej som žila a všetko tam bola možno. Naozaj všetko. Začala sa mi páčiť tá moc, ktorú ako autor mám v rukách, že môžem prinútiť postavy robiť to, čo sa páči mne. Môže to znieť divne, ale je to fakt super pocit. Viem, že niekedy som možno až príliš krutá k postavám, ale nepomôžem si, ja im rada robím zle, aj keď ich mám veľmi rada.

Pokračovala som krátkymi contemporary príbehmi, ktoré som si dokonca vytlačila a dala ich prečítať niektorým svojim kamarátkam. Bola to vlastne taká veľká séria na pokračovanie. Doteraz ich mám, ale keď ich čítam, tak sa len usmievam a som rada, že som sa v písaní zlepšila. V poslednom čase som sa však pohrávala s myšlienkou, že by som tie príbehy znovu oživila a prepísala ich. Mohla by to byť sranda, pretože si jasne pamätám, ako som ich tvorila, vtedy som mala ešte starý počítať a už v tej dobe som sa naučila písať bez toho, aby som sa dívala na klávesnicu. (a teraz sa pred spolužiakmi predvádzam, ako rýchlo viem písať s diakritikou :D )

Mojim prvým veľkým dielom bola Midnight séria, z ktorej mám napísané prvé dve "knihy", ale tretiu som sa dala nakoniec prepisovať a odvtedy som sa k nej nevrátila. Prvá časť má názov Full Moon, druhý Sunset a tretia Midnight. Môžete hádam, čím som bola inšpirovaná. Áno, správne, Twilightom. Vtedy som ho
zbožňovala a nehanbím sa za to, aj keď teraz už z neho nie som tak veľmi namäko ako predtým. Každopádne, som rada, že som čítala Twilight a že ovplyvnil túto sériu, aj ke´d je totálne povrchná a stojí za houby. Našla som tým svoju cestu k fantasy žánru a odvtedy je to väčšinou fantasy, čo píšem. Lenže ako som povedala, bolo to moje prvé veľké dielo a na jeho kvalite je to aj vidno. Je to všetko len o neustálom opakovaní, ako hlavná hrdinka miluje hlavného hrdinu a pritom nesmú byť spolu, pretože on ju chce zabiť. To je zhrnutie celého prvého diela a je to trošku smutné. Ale aj napriek tomu mám k tejto sérii veľmi veľký vzťah, pretože som s postavami strávila asi štyri roky v kuse, boli inšpirované skutočnými osobami, sú tam zvečnené spomienky, na ktoré nezabudnem, takže to má pre mňa veľkú cenu. 

Keď som začala prepisovať tretí diel Midnght série, dostala som však autorský blok. A tým myslím fakt veľký autorský blok, ktorý trval asi dva roky. Za ten čas som nemohla začať písať žiadny príbeh, ktorý by sa mi skutočne páčil a s ktorým by som to nevzdala po pár kapitolách. Pokiaľ niekto z vás píše, tak vám to fakt neprajem, pretože to je ako mať nejakú hnusnú chorobu. Najhoršie bolo, že som nemohla robiť to, čo som tak strašne robila, že som nemohla vstúpiť znova do svojho tajomného sveta.

Momentálne mám rozrobený jeden vážnejší projekt, ktorý dúfam, že dopíšem, pretože už by som asi nezniesla, keby som to vzdala s ďalším príbehom. Volá sa to Za hranicou života a zatiaľ plánujem trilógiu pod názvom Osudie. Mám z toho síce len 12 kapitol, ale cítim, že by som to mohla dotiahnuť do konca. Momentálne je ťažké prísť s niečím originálnym a ja dúfam, že toto nebude nikomu nič pripomínať a ak hej, tak len trochu.

Nie vždy sa život musí skončiť smrťou.
Všetko sa začne, keď sa Jamie Evans, obyčajné dievča, zobudí v chatrči, celá dolámaná s vedomím, že mala byť mŕtva. Namiesto toho, aby sa ocitla pred nebeskou bránou alebo vo večnej temnote, objavila sa v akomsi čudnom svete medzi životom a smrťou – v Osudí, mieste, kde konfernovia riadia kolobeh talentov, aby sa ľudstvo mohlo neustále vyvíjať a napredovať vpred.

Situácia sa však skomplikuje, keď sa Jamie začne výrazne odlišovať od ostatných konfernov. Uvedomuje si, že sa s ňou niečo deje, ale v celom Osudí nie je nikto, kto by jej to vysvetlil. Snívajú sa jej čudné sny, Hlasy o nej neustále hovoria a zisťuje, že v nej drieme sila, ktorá sa snaží dostať von.
Vtedy sa objavujú stratené zápisky odhaľujúce dejiny, ktoré mali byť navždy zabudnuté. Osudie sa opäť ponára do temných dôb a nikto nevie, ako tomu zabrániť. Jedno je však isté, truhlica bola otvorená, zlo sa snaží povstať a túžba po moci je silnejšia ako kedykoľvek predtým. Podarí sa však zachrániť Osudie?


Po dlhšej úvahe som sa rozhodla, že vám sem hodím aj ukážku Prológu, ktorá by sa už nemala meniť a som mierne nervózna, pretože už je to dlhá doba, čo som niečo zo svojej tvorby hodila na net, aby sa k tomu vyjadrili iní ľudia. Takže dúfam, že sa vám, bude páčiť a budem sa snažiť, aby táto rubrika nemala len jeden príspevok.


19 comments :

  1. Inak vieš čo? Teraz som si akurát spomenula na to, že som ťa vďaka Full Moon spoznala :D Mala si to na Mám talent a mne sa to veľmi páčilo a potom sme si asi nejako začali písať alebo čo. Ja som tam tiež raz dala KMK, ale potom sa mi to tak nepáčilo, že som to začala sťahovať zo všetkých internetových stránok. Okrem toho som mala problém s jednou nemenovanou babou - asi vieš, o koho ide :D - a odvtedy som toho veľa na net nezverejnila.
    K ukážke sa vyjadrovať nejdem :D môj názor poznáš :D ja len fakt dúfam, že v tom písaní budeš už konečne pokračovať a taktiež dúfam, že budem nejako nápomocná :D

    ReplyDelete
    Replies
    1. Hej, to je pravda, aspoň na niečo bol mámtalent dobrý :D mňa už celkovo akosi prešiel ten ošiaľ zverejňovania diel na net, neviem, po tej skúsenosti s OS ma to akosi odradilo, to tie komentáre a ten systém a hlavne to mladé zloženie, ktoré si myslí, že vie všetko na svete, že ich dielo je úžasné a nevie zniesť poriadnu kritiku :D
      aaaaaa, ja chcem veľmi pokračovať, znova som dostala také nálady, že už by som sa do toho aj pustila, ale nemôžem, musím sa teraz učiť, lebo nasleduje najdôležitejší týždeň a nesmiem ho pokaziť :D takže hádam sa potom už vyventilujem v podobe niekoľkých prerobených kapitol a niekoľkých nových :D

      Delete
    2. Hej, OS odradilo aj mňa. Chvíľu to bolo super a všetko, ale potom som sa toho opravovania asi presýtila a štvalo ma, že každý chcel, aby si sa vyjadrila k jeho nezmyslom (väčšina z toho sú nezmysly) a pri očakával dobré hodnotenie. Keď si mu napísala, že to nemá žiadnu poriadnu zápletku, chýbajú opisy, robí chyby a preklepy alebo postavu konajú nerozvážne, zvozili ťa pod čiernu zem.

      Tak to dúfam aj ja a držím palce na skúškach. Ja som sa konečne pustila do opráv a už som sa posunula 25. kapitolu :D
      Zázrak :D

      Delete
    3. Hej, také poviedky nemá cenu komentovať, ale myslím, že sa k tomu vrátim a budem im tam písať dlhé kritiky, baví ma to :D

      No, budem ich potrebovať :) mne chýba opraviť ešte nejakých 5 kapitol, zistila som, že ten vývoj udalostí akosi pozmením trochu a potom sa už budem môcť vrhnúť na Masona!!! Strašne sa na neho teším :D

      25 kapitola? O tej sa mne môže len tak snívať :D a aj sníva, toľko scén mám v hlave, škoda, že neviem, ako ich prepojiť :D

      Delete
    4. Mňa by to tiež bavilo, ale nejako si na to neviem nájsť čas. nechce sa mi to čítať, keď môžem namiesto toho strkať nos do iných dobrých knižiek alebo využiť časť lepšie - napríklad písaním.

      Zase to ideš meniť? :D Dobre, dobre, nejdem sa vyjadrovať. Tá pravá sa ozvala :D Ale už som zvedavá.

      Hej, sama neverím, že som tak ďaleko. Budú tam síce ešte opravy, ale myslím, že ich už nebudem úplne prepisovať ako doteraz. Po túto kapitolu to tak hádam zostane. Ak nie, asi sa odstrelím :D

      Delete
  2. to je pravda, hlavne ak potom na tú kritiku nič nenapíšu, to potom nie je sranda a ani to nemá zmysel :D

    Myslím, že tieto kapitoly si ani nečítala, takže ani nebudeš vedieť, že som niečo zmenila :P

    Ja sa strašne teším na pokračovanie a hlavne na Skya a jeho príbeh. A raz to musíš vydať, chcem to mať na poličke! :D

    ReplyDelete
    Replies
    1. Veru, buď to vymažú, alebo ignorujú :D Radšej by nám mali ďakovať za to, že sme im otvorili oči! :D
      Nečítala? Ejha, tak som zvedavá.
      Tak to bude zaujímavé, som zvedavá, čo na to povieš, lebo dosť sa to zmení. Aj ja by som to mala rada na poličke :D :D

      Delete
    2. nie, to by im spadla korunka z hlavy, a to by neprežili :D

      Aspoň myslím, že nie, s Masonom si ešte nemala tú česť :D Fakt myslím, že na tom dnes popracujem večer :D

      A toto leto chcem prerobiť moje poličky na knihy, takže budeš mať VIP miesto už zaistené, už to tak vyzerá, že ti to bude musieť niekto vydať :D

      Delete
    3. Nie, ešte som o ňom nečítala... iba tie poznámky, čo si si napísala. Bol tam spomenutý, nie? Tak sa mi zdá...
      Tuším, že aj ja sa do toho pozriem. Dočítala som Secret of Ella and Micha, tak mám pokoj a nebudem pri písaní stále uvažovať nad tým, čo sa stane ďalej.

      Tak to počkám, kým si založíš vlastné vydavateľstvo a vydáš mi to. :D

      Delete
    4. hej tam bol spomenutý, ale na scéne ešte nebol :D

      bože, to mám v čítačke, tak som zvedavá, kedy sa k tomu dostanem :D

      Ehm, ešte nájsť niekoho, kto by mi to vydavateľstvo postavil :D najlepšie zadarmo :D

      Delete
    5. Keď si to prečítaš, určite daj vedieť, čo ty na to. Mne sa to celkom páčilo, predsa len Jessica - tú mám ja rada, hlavne kvôli The Coincidence of Callie and Kayden, takže... ale to bolo lepšie. Pri The Secret mi trochu vadilo, že stále dookola omieľali "že stará Ella je preč a teraz je len tá nová." Ale inak v pohode. :D

      Zadarmo je všetko najlepšie.
      Podávam hlásenie: Som skoro na konci kapitoly 26! :D

      Delete
    6. P.S. Prečo si píšeme v komentároch, to fakt nechápem :D Za chvíľu nám označí blogger tieto komenty ako spam :D

      Delete
    7. takže najprv začnem s coincidence :D aj tú mám v kindle :D
      Ja tiež neviem prečo sme to tak zaspamovali, to bolo také spontánne :D

      Delete
  3. páni... ten prológ bol skvelý... takéto začiatky sa mi páčia - priame vhupnutie do deja a navodenie skvelej atmosféry tajomna, alebo ako to povedať... ide o to, že ja mám takú hlúpu vlastnosť, schopnosť, neviem ako to nazvať... skrátka začnem čítať knihu alebo pozerať film a v hlave sa mi podvedome premietne celý obsah, i keď som predtým ani len o deji nepočula... alebo je to aj v živote (minule som si odhadla presný počet bodov zo zápočtu).... ale tento tvoj prológ mi nepovedal dokopy nič, ale zároveň bol obsahovo skvelý... dúfam, že budem mať možnosť si to prečítať celé...

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ďakujem :)
      To je zvláštna vlastnosť, ale zaujímavá :)

      Delete
    2. nie... je to na nervy... =D... keď presne vieš napr. čo dostaneš na Vianoce.... sestru to neskutočne rozčuľuje, pretože pre mňa takmer nič nie je prekvapenie a aj ja mám rada prekvapenia... =D

      Delete
  4. Keď už píšeš o tom bloku, asi také dačo u mňa práve prebieha/prebiehalo :/ Začalo to od minulého leta, ale ľady sa začali lámať na Vianoce, keď som začala písať absolútne jednoduchú poviedočku, ktorá dostala 5 strán a ešte nie je dokončená(a ako sa poznám, tak ani nebude). A potom zase nič. No v marci som tiež niečo napísala(predslov k jednej contemporary), a v apríli som dokonca začala písať prológ k príbehu, ktorý som mala v hlave už od minulého mája...S vytváraním scén a postáv problém nemám, tie prebiehajú v podstate stále(hlavne keď počúvam mp3), len to treba aj napísať, a tam to je - keď som na Vianoce začala písať tú krátku poviedku, začiatok bol taký, že som sa normálne BÁLA niečo napísať, fakt. Kamoška ma musela nútiť, aby som už konečne niečo napísala, lebo som nebola ochotná napísať ani ň, lebo som bola presvedčená, že to bude kravina.

    Ale keď už mám napísaný ten prológ a príbeh už ako-tak poznám, dúfam, že to už dlho nebude trvať a zase budem písať ako dávno, len trošku lepšie(raz som za deň napísala 3 kapitoly, a dokonca som to aj dokončila, ale bolo to o upíroch, ktorí sa velice podobali na Twilight, takže to je nevyužiteľné a už by som to ani dokončiť nevedela, lebo mi to je už cudzie).

    S tým prológom si ma fakt navnadila, takéto ja rada :D Dúfam, že ešte nejaké kúsočky dostaneme =D A držím palce, aby sa ti skúšky vydarili ;)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Presne, zlomový bod nastane, keď mám dať všetky svoje predstavy do wordu, jednoducho sa mi ho ani nechce zapnúť :D A nie som si istá, či je to presná definícia autorského bloku, ale pre mňa to bol a mala som rovnaké problémy ako ty, ale verím, že ti to prejde a potom už bude pre teba písanie také ako predtým :)

      Ja som bola tiež zvyknutá napísať aj niekoľko kapitol za noc(ja som väčšinou písala večer) a možno je to tým, že teraz sa už viac zaoberám tým, ako kladiem vety do wordu, zamýšľam sa nad reakciami postáv a všetkým ostatným, že už to jednoducho nejde tak rýchlo a spontánne ako predtým. Vtedy som mala v hlave len scénu a hlavným cieľom bolo to dať do viet :D

      Ďakujem, som rada, že sa prológ páčil :D Tento blog bol pôvodne autorský, tak ma napadlo, že ak by som sem dávala nejaké tie pikošky z diela, ktoré píšem, tak by ma to mohlo motivovať, aby som ho aj dokončila :D

      Delete
    2. Všetci sme na tom rovnako. Vymyslieť príbeh nie je to najťažšie, ale napísať ho.
      Kebyže sa to zaobíde bez písania, už som by som asi dávno vydala päť kníh :D no nie? :D

      Delete