John Green - Na vine sú hviezdy

Autor: John Green

Originálny názov: The Fault in Our Stars

Goodreads hodnotenie: 4,54

Slovenské vydanie: Ikar, 2013

Odkedy Hazel v trinástich rokoch diagnostikovali rakovinu štítnej žľazy v štvrtom štádiu, pripravovala sa na vlastnú smrť. Potom sa stal medicínsky zázrak a metastázy v pľúcach sa jej zmenšili. Odvtedy nechodí do školy, nemá priateľov a nevie, ako vyzerá normálny život, lebo je hadičkami pripútaná ku kyslíkovej fľaši a užíva silné lieky, aby sa nádory nerozširovali ďalej. Na nenávidenom stretnutí podpornej skupiny pre pacientov s rakovinou však spozná Augusta Watersa, ktorý má štýl, rakovinu na ústupe a oči len pre ňu. S ním začne objavovať dosiaľ nepoznaný svet lásky na pomedzí života a smrti.

Niektorými knihami človek prepláva ako vodou. Sú tu však knihy, ktoré sa podobajú na prechádzku lesom, po ktorej má človek ihličie vo vlasoch a malinčie na nohaviciach. Presne takáto bola kniha Na vine sú hviezdy, zanechala na mne kúsky "ihličia a malinčia". Je to kniha, ktorú túžite čítať rýchlo, pretože chcete vedieť, čo sa s hrdinami stane, ale zároveň ju čítate pomaly, pretože si chcete vychutnať naplno každú jednu stránku. Je to kniha, pri ktorej sa schuti zasmejete, poplačete, dokonca boli aj momenty, kedy som nevedela či sa skôr smiať, alebo plakať. Je to kniha, ktorá vás zhltne a pohltí, chytí sa vášho srdca a už viac nepustí. 

Bola som šokovaná a zároveň určitým spôsobom spokojná so správaním Hazel. Nie je jednoduché žiť s chorobou, o ktorej viete, že vás zožiera zaživa a nemôžete si byť istí, koľko rokov sa ešte dožijete. Každý jeden deň pre vás môže byť tým posledným, v momente sa môže všetko zmeniť. Kniha ma donútila zamyslieť sa, čo by som robila ja na jej mieste. Bola by som taká odvážna ako ona? S určitosťou môžem povedať, že nie. Ani v najmenšom. Hazel bola múdra a pozerala sa na svet s nadhľadom, brala ho taký aký je, nezvykla sa ľutovať. Je však až neskutočné, ako jej dokázala jedna osoba zmeniť život. Aspoň na chvíľu. Augustus... Augustus bral všetko s rezervou. Bol to prototyp chlapca, ktorého by chcelo stretnúť asi každé dievča; aj tú najsmutnejšiu vec vedel obrátiť v žart, vedel sa povzniesť nad neférovosťou vesmíru, bol pozorný a vedel vyznať lásku ako nikto iný. Gus bol tou najsvetlejšou a zároveň najčernejšou skúsenosťou v Hazelinom živote. 

"Ľúbim ťa a nemienim sám seba oberať o prosté potešenie z pravdivých priznaní. Ľúbim ťa a viem, že láska je len výkrik do tmy, že všetko raz upadne do zabudnutia, že sme všetci odsúdení na zánik, že raz nadíde deň, keď sa všetka naša práca obráti na prach, že raz Slnko zhltne jedinú Zem, ktorú máme, a že ťa ľúbim."

Kniha je napísaná bravúrne, no na druhej strane neviem, či mám autora ospevovať, alebo z duše nenávidieť. Napísal knihu, ktorá vám zlomí srdce na milión kúskov, vytvoril postavy, s ktorými súcitíte, želáte im len to najlepšie, pretože ich život je už aj tak dosť pokašľaný. A v momente, keď si myslíte, že by to nakoniec mohlo aj dobre dopadnúť, autor vás opäť podrazí a vy neviete či vôbec knihu chcete dočítať, pretože tušíte, čo vás na konci čaká, no z celej duše nechcete, aby sa to stalo. Presne taká je táto kniha, na jednej strane lákavá a výborne napísaná, vtipná a pozoruhodná, na strane druhej krutá a smutná, až vám z toho puká srdce. 

Nad hodnotením som nerozmýšľala, nemihla som ani jedným okom, bola som rozhodnutá už keď som sa do nej na začiatku začítala. A aj napriek tomu, ako veľmi je kniha bolestná, určite by som si ju prečítala znova, preto dávam hodnotenie 5/5:

Týmto spôsobom by som sa chcela poďakovať vydavateľstvu IKAR za poskytnutie recenzného výtlačku. Nie som si istá, či knihu odporúčam, no viem, že stojí za prečítanie, nech už je akokoľvek smutná, pretože vám okrem opuchnutých očí a plného nosa dá viac než by ste si mysleli. Knihu môžete nájsť TU.