Krystyna Kuhn - Hra (Údolie #1)

Je tmavé...

Leží uprostred pustatiny... 

A skrýva strašné tajomstvo... 

Noví študenti Grace College oslavujú príchod do školy zoznamovacím večierkom. No čoskoro si Julia s kamarátmi uvedomia, že v údolí uprostred kanadských hôr sa dejú čudné veci. Prečo je v okolí školy toľko tabuliek so zákazmi? A prečo sa údolie nedá nájsť na Google Earth? Situácia sa vyhrotí, keď pred očami Juliinho brata skočí do Zrkadlového jazera akési dievča, ktoré vír okamžite stiahne pod vodu. Ale Robertovi nikto neverí – dokonca ani Julia. Ešte netuší, že v údolí vyjdú na povrch temné tiene minulosti, ktoré považovala za uzavreté.

Julia a Robert sú súrodenci, ktorí sa za tajomných okolností dostávajú na prestížnu školu Grace College, ktorá leží úplne na samote v Údolí. Obaja majú svoje tajomstvo, pred ktorým sa snažia utiecť, no na Grace nie sú jediní. Každý študent sa snaží niečo schovať, pred niečím sa ukryť.  Darí sa im to len dovtedy, kým sa neozve tajomná Loa.loa. 

Julia je sama o sebe dosť komplikovaná postava, teda aspoň podľa mňa. Nevie, ako sa má chovať v novom prostredí, premýšľa, komu má veriť a komu nie. Nie si je istá, ako sa má správať, a tak si vyberie cestu poslušného dievčatka, ktoré sa na každého usmieva a s každým súhlasí.  Na druhej strane túži po tom, aby sa nemusela neustále pretvarovať, aby mohla byť sama sebou, no príliš sa bojí ostatným ukázať svoju pravú tvár, pretože si nemôže byť istá, komu môže veriť.  

Kniha je napísaná v tretej osobe, čo mi až tak celkom nevadilo, no chvíľu mi trvalo, kým som si na to zvykla, predovšetkým, keď sa menili pasáže Roberta a Júlie. Autorka nepíše zle, číta sa to jednoducho, no dosť dlho mi trvalo, kým som sa do knihy skutočne začítala. Úvod bol pre mňa trochu zdĺhavý, ako tak sa to rozbehlo až v polovici. 

Julia a Robert majú svoje tajomstvá, to sa čitateľ dozvie už na začiatku, ale trvá celú knihu, kým nám autorka skutočne prezradí, čo sa za tým ich tajomstvom skutočne skrýva. Uznávam, čitateľa to má držať v napätí, ale mňa to miestami trochu otravovalo, pretože autorka nedávala ani malé nápovedy, jednoducho to na konci knihy vyklopila a ukončila knihu tak, ako ju ukončila. Tak nijako. Aspoň teda podľa mňa. 

Kniha sama o sebe ako celok nie je úplne zlá, rozhodne som čítala aj horšie, ale až tak celkom ma neohúrila. Taktiež som ju dosť dlho čítala, čo je jednak chyba nedostatku času, ale ak by ma naozaj chytila, verím, že by som si čas našla. Aj napriek tomu, ako sa kniha skončila, alebo možno skôr práve preto, si chcem prečítať aj druhú časť s názvom Katastrofa.

Knihu preto hodnotím 3/5:

Ak vás moja recenzia neodradila a mali by ste záujem si knižku kúpiť, môžete tak urobiť TU.

Sima :)