Catherine Fisherová - Inkrarceron ( Ikarceron #1)

Predstavte si väzenie , ktoré je také obrovské, že sú v ňom cely, chodby, lesy, hory, mestá a moria. Predstavte si väzňa, ktorý stratil pamäť, no je presvedčený, že pochádza zvonka - lenže väzenie je už storočia uzavreté a ušiel z neho zatiaľ len jeden jediný človek. Predstavte si dievča na panskom sídle, žijúce napohľad v sedemnástom storočí, hoci spoločnosť je ovládaná počítačmi a je v nej zakázaný čas. Je odsúdená na život s nechceným ženíchom a zapletená do plánu na atentát, ktorého sa desí, ale zároveň po ňom túži. Jedna je vonku, druhý vnútri. No obaja sú uväznení. A obaja túžia po slobode. Predstavte si Inkarceron...

Táto kniha má celkom originálny nápad. Väzenie, z ktorého sa nedá ujsť, spoločnosť zastavená v jednom období, doslova na ňom vidieť, ako na prostredie postavy reagujú, ako sa proti tomu búria. Počas celého príbehu sa hlavné postavy, Finn aj Klaudia, postupne vyvíjajú, čelia situáciám, ktoré ich menia a stávajú sa silnejšími. Ja osobne mám radšej Klaudiu, pretože dokázala čeliť svojmu otcovi, ukradla kľúč a snaha dostať Finna z väzenia ju dostala až ku krajným rozhodnutiam. Bola smutná, bezbranná, no dokázala sa aj poriadne nahnevať a vzdorovať. To som na nej obdivovala, pretože ja osobne by som mala asi veľký strach postaviť sa kráľovnej a konať poza jej chrbát v jej vlastnom zámku. Verím, že jej úsmev by mi nahnal zimomriavky.

Finn, na druhej strane, si bol sčasti vedomý, že do väzenia nepatrí, a teda sa vydal na cestu za slobodou, no nebol to on, kto sa dokázal postaviť veciam, ktoré ho hnevali. Je pravda, že sa v jednej chvíli postavil Inkarceronu, ale zväčša to bol Keiro, kto bol drzý a mal naozaj zlosť na celé to väzenie, bol to on, kto sa chcel tak zúfalo dostať na slobodu. Finn sa mi zdal pasívnejší než Klaudia, miestami mi to pripadalo, akoby mu ani nevadilo, ak nenájdu cestu von. Samozrejme, je pravda, že jeho psychika mohla byť oslabená jeho záchvatmi, no aj napriek tomu, neuškodilo by mu, keby na ňom autorka ešte trochu popracovala. 

Neviem prečo, ale na začiatku knihy som si Inkarceron predstavovala rovnako ako Klaudia, bludisko, z ktorého niet úniku, preto ma prekvapili pasáže, kedy sa naši utečenci dostali do iných častí a svetov. Nik nevie, ako sa z neho dostať, existujú len legendy o mužovi, ktorý to zvládol, lenže nikto si nie je istý tým, či sú pravdivé, či nie. A vtedy sa na scéne objaví kľúč. Keby len jeden! Oni sú dva. Práve vďaka nim sa Klaudia a Finn spoznajú a snažia sa rozlúštiť tajomstvo Inkarcerona. 

Na druhej strane je "dokonalý" svet Éry, kde čas zastal a sú zakázané akékoľvek pokroky. Všetky technické vymoženosti sú pokladané za trestný čin. Na samom čele je kráľovná Sia, ktorej slová sú plné lásky, no pohľad chladný ako zimy na Antarktíde. Jej syn je rovnako skazený ako ona, a tak sa Klaudii ani nečudujem, že sa toľko očakávanej svadby bojí. Sia ňou chce manipulovať, chce ju mať na svojej strane, aby z nej mohla urobiť svoju kópiu, no na to je Klaudia až príliš bystrá. 

Dej je zaujímavý, to rozhodne, no podľa mňa by bolo dobré pridať Finnovi trochu viac akčnosti, mal by sa vedieť biť za svoju slobodu, veď práve o to tam ide. Celkovo však kniha vo mne nevyvolala nejaké extra nadšené pocity, dalo by sa povedať, že to bola taká fajn oddychovka, ktorá nevyžadovala  veľké rozmýšľanie, teda aspoň u mňa nie. Čítalo sa to jednoducho, no aj napriek tomu mi chvíľu trvalo, kým som knihu dočítala nie som si však istá, prečo. Rozhodne ale siahnem aj po pokračovaní, pretože som aj zvedavá, ako tá celá vec dopadne. No a práve pre tieto dôvody dávam knihe hodnotenie 3/5:

A nakoniec knižný trailer, ktorý som objavila. Mne sa neskutočne páči a vám?