Lauren DeStefano: Záhrada večnosti: Pasca

Pohľad do budúcnosti, o ktorej by ste radšej nič nevedeli. Napínavé šokujúce i romantické čítanie, ktoré prináša nečakané rozuzlenie. Nebudete sa môcť dočkať druhého dielu s názvom Horúčka.

Niektorým ľuďom sa môže zdať život krátky, utečie rýchlo ako voda pomedzi prsty. Chcú viac času, ktorý by mohli stráviť so svojimi blízkymi, viac času, aby sa mohli kochať svetom okolo seba. Presne takí boli vedci v knihe Pasca, ktorým sa podarilo eliminovať všetky choroby, ktoré číhali na ľudí a tak im zabezpečili bezpečný a dlhý život. Samozrejme, kým sa niečo nepohnojilo a ďalšia generácia mala na svoj život len 20-25 rokov. A tak sa Staršia generácia pozerá, ako mladšia generácia čoraz častejšie umiera na neznámy vírus. 

V takomto svete žije Rhine, 16-ročné dievča, ktoré vyrastalo v celkom normálnom domove, pokým žili jej rodičia. Okrem nich jej potom zostal už len brat Rowan, s ktorým každý deň zápasila so sirotami snažiacimi sa vyrabovať ich dom. Vo veku, v ktorom sa obyčajne mládež zabáva, ona si hľadala prácu, aby pomáhala svojmu bratovi priniesť domov nejaké peniaze. A to sa jej stalo v jeden deň osudným. 

Tak ako aj ostatné dievčatá v jej veku, dostane sa do rúk únoscov, ktorí ich neskôr predstavia pánom domov a tí si z nich vyberú svoje manželky. A tak sa aj Rhine stáva jednou z budúcich manželiek pána domu, Lindena Ashbyho. 

Tento obchod s nevestami zavedie Rhine a dve ďalšie dievčatá, Cecily a Jennu, do veľkého sídla nového manžela a jeho otca, ktorý sa usilovne snaží nájsť protilátku na vírus, ktorý novú generáciu hubí v hrozných bolestiach. Na prvý pohľad sa zdá sídlo ako celkom dobré miesto, samozrejme, keby tam dievčatá neboli nedobrovoľne unesené. Neskôr však všetky tri nevesty zisťujú, že sa dostali do pekla na zemi. Z domu niet úniku, záhrada je jedným veľkým bludiskom, z ktorého niet cesty von. Nevesty sú zamknuté na svojom poschodí a nemajú takmer žiadnu voľnosť. A jediné, čo má Rhine v hlave je plán, ako sa odtiaľ dostať preč. 

Prvé, čo ma na príbehu zaujalo, bolo predovšetkým prostredie, do ktorého nás zaviedla. Ocitáme sa v Severnej Amerike v ďalekej budúcnosti, ktorá je jediným kontinentom, ktorý ešte prežil. Európa a ostatné kontinenty existujú už len v atlasoch. V domoch vládne technika, o ktorej sa nám môže len snívať, ale aj tá má svoje muchy. No samotné prostredie panstva je tak prekrásne a zároveň strašidelné. Na jednej strane sú tu sady a záhrady s dokonale upravenými krami, na strane druhej tu je suterén, v ktorom sa často krát dejú strašidelné veci. 

Rhine, ako hlavná postava, je úžasne odhodlaná, ale samozrejme aj u nej sa vyskytnú slabé chvíľky, kedy si nie je celkom istá, či to všetko len hrá, alebo k Lindenovi naozaj niečo cíti. Určitým spôsobom sa jej dostáva pod kožu aj napriek tomu, že ona si to neželá. Na druhej strane stojí Gabriel, sluha, ktorý sa jej do srdca dostane ihneď a nástojí na tom, že ak má utiecť, tak pôjde s ňou. Nedokáže si predstaviť, že by ho tam nechala napospas všetkej tej zvrátenej ilúzii šťastia. 

Ak by som mala hodnotiť celkový dojem, povedala by som, že to bolo ochromujúce, úžasné, zvrátené a zároveň brilantné. Doteraz totiž nechápem, ako sa mohlo autorke v určitých situáciách vyvolať tak strašidelnú atmosféru, ktorá vám naženie zimomriavky po celom tele. Paralyzuje vás a nedovolí vám pustiť knihu z ruky. V ďalšej chvíli budete užasnutí nad tým, ako celé to manželstvo funguje. Linden sa snaží milovať všetky svoje manželky, dokonca aj tú, ktorá už je po smrti, no celé je to zaobalené v akejsi jemnej absurdite. V jeden deň oplodní svoju 14-ročnú ženu, na druhý deň už je v izbe druhej manželky.  No prvou manželkou, tou, ktorú vezme na oslavy a večierky, môže byť len jedná z nich. Celé to zaklincuje jeho otec, ktorý je uzavretý v tom svojom strašidelnom suteréne. Pohráva sa s obyvateľmi domu, akoby to boli jeho pokusné králiky, pomocou ktorých chce nájsť protilátku na vírus. A je schopný pre to urobiť čokoľvek. Dokonca aj obetovať svojho vnuka. 

Dokonca aj v tomto zvrátenom svete je trochu miesta pre lásku, no nebola to práve ona, ktorá hýbala dejom. Neboli to romantické schôdzky pod hviezdami, epické vyznania a iné klišé. Jemne sa črtala v pozadí a v hlavnej dejovej línii sa takmer vôbec nevyskytovala, no aj napriek tomu ju tam čitateľ cíti a vytvára v ňom dojem, že nie všetko v tom dome je príšerné a strašné. 

Ak to zhrniem, prostredie bolo úžasné, ako som už povedala, bolo strašidelne brilantné. Postavy mali tak zložitý charakter, že ma niektoré ich rozhodnutia doslova prekvapili, pretože by som to od nich nečakala. Môžem s čistým svedomím prehlásiť, že Pasca bola naozaj dobrá kniha. Už sa teším na pokračovanie s názvom Horúčka.

Preto dávam knihe 5/5:

Touto cestou by som sa chcela poďakovať vydavateľstvu FORTUNALIBRI za poskytnutie recenzného výtlačku. Knihu si môžete zakúpiť TU alebo v akomkoľvek internetovom kníhkupectve.