Áno, ten nadpis hovorí za všetko. Pridala som sem nový príbeh. Viem, možno som trochu prelietavá a žiadny príbeh na pokračovanie, ktorý som sem ešte dala nedosiahol aj svoj koniec, hoci v počítači je už ukončený. Možno preto, lebo Full Moon som pridávala niekde inde a časovrat sa mi prestal páčiť. No aj napriek tomu, by som vám chcela predstaviť nový príbeh, ktorý - aspoň podľa názoru a v to zbožne dúfam- nemá otrepanú zápletku. Ide síce o upírov - takých tých klasických, ktorí nenávidia cesnaky, kríže a svätenú vodu -, ktorých to však omrzelo a chcú byť opäť ľuďmi. Ibaže na to, potrebujú pomoc istej dievčiny, ktorá si nerada pripúšťa ľudí k telu, a teda je tu otázka. Pomôže im???
PROLÓG
Kráčal som temnými rušnými ulicami mesta. Bolo niečo po polnoci, no vzduchom sa šírili otravné zvuky sirény policajného auta.
„Toto mesto nespí či čo?“ ozval sa pri mne Davov hlas.
„Očividne nie,“ odvetil som mu a zamieril k postave stojacej na kraji tmavej uličky.
„Ahojte mládenci, čo by ste si priali?“ prehovorila žena, keď sme k nej podišli a doširoka sa na nás usmiala karmínovými perami.
„Vedel by som o jednej maličkosti, ktorú by ste pre nás mohli spraviť,“ povedal som tichým hlasom a prešiel poza jej chrbát.
„A čo to bude?“ spýtala sa a v očiach jej žiarilo.
„Poslúžite nám ako večera,“ povedal som a zubami som jej preťal hrdlo. Z úst sa jej vydral tichý výkrik, ktorý prešiel do malátneho stonu. Rýchlo som sal krv, ktorá sa rinula z jej tepny, aby mi neušla jedna jediná kvapka.
„Tu máš,“ podal som ju kamarátovi nech aj on sa naje. Prstom som si otrel posledné kvapky z kútikov pier a následne si ho oblizol.
„Prečo sme nemohli ostať v Paríži. Chutili lepšie,“ počul som za chrbtom sťažnosti.
Ticho som sa zasmial. „To vieš, parížske šľapky sú prvotriedne.“
„Tak prečo sme tam nezostali?“ zopakoval.
„Pretože sme prišli hľadať ju.“
„Naozaj si myslíš, že je nejaký únik z tohto všetkého? Čo keby si to nechal tak a snažil sa z toho vyťažiť to najlepšie. Všetky ženy nám padajú k nohám. Môžeš mať hociktorú. Jedlo je na každom kroku.“
„Dave!“ okríkol som ho. „Som tu už niekoľko tisícročí a poviem ti, všetky smilstvá a radovánky už nie sú to, čo bývali. Jednoducho ma to otravuje. Nikdy som nechcel byť tým čím som.“
„Ale prečo si myslíš, že by sme ju mali tak ľahko nájsť v tomto veľkom meste? A prečo práve tu? Nevieme kde začať.“
Zafúkal silný vietor a na špičku mojej topánky pristáli staré noviny. Zdvihol som ich a pozrel sa na skrčenú stránku.
„Myslím, že ja som ju už našiel,“ povedal som a ukázal mu tvár na stránke.
Načaté viaceré príbehy nevadia... :D To sa raz dobehne, keď je chuť a čas :D Človek by sa mal sústrediť na to, kde má múzu, nech to nie je silené ;)
ReplyDeleteA nový príbeh sa mi celkom páči, uvidíme čo z toho vznikne... Som zvedavá :D
a nezabudla som na tvoj blog to sa neboj :D Sama som toho vela nenapísala poslednou dobou, akosi nemám chuť čas a hlavne poriadnu inšpiráciu, hoci sa snažím... No chýba mi už len kúsok do novej kapitoly tak uvidíme :D
Sľúbila som ti písanie komentárov, tak idem na to.
ReplyDelete:) Páči sa mi celý ten nápad, aj keď sa musím priznať, že po prečítaní slova upír som už skeptická. Vyzerám to však celé zaujímavo. Určite si prečítam aj pokračovanie. Držím palce pri písanie a prajem veľa inšpirácie.:D
priznám sa, že pri upíroch som už na pochybách aj ja, ale ja som skôr zástanca takých tých pravých typu Dracula tak dúfam, že sa aspoň trochu podaria :D o nich som ešte nepísala :D
ReplyDeleteTak to sa teším ešte viacej, lebo Draculu mám rada aj ja.:D A bolo na čase, aby sa niekto vrátil aj k starým upírom, ako sme ich poznali.:D Začínali mi dosť chýbať.:)
ReplyDeleteno som zvedavá, na starých dobrých upírov sa celkom teším :)
ReplyDeleteP.S. možno je to len mnou ale pri niektorých vetách mi slovosled prišiel trochu čudný, napr. mi zvratné zámená nesedeli v tej pozícii, v ktorej ich máš, nvm, možno len zapáram, ale tak neviem si pomôcť :D