29 Apr 2011

Just something little...

Ahojte!
Tak som sa rozhodla, že by som sem mohla dať aj nejaké moje básničky. Varujem vás, nie je to bohviečo! Práve táto jedna je z tých smutnejších, niečo ako vypísanie sa z prebiehajúceho problému... neviem ako to správne popísať, ale to je myslím, že jedno. Predpokladám, že si väčšina dievčat už touto fázou prešlo a niektoré nie raz. Niektoré sa preto trápia viac, iné bojujú a ostatné sa len ticho prizerajú. Osobne by som sa zaradila asi do štvrtej skupiny. Chcem bojovať, no len sa ticho prizerám, pretože nemám dosť odvahy.
 Dúfam, že sa vám bude páčiť :)




Neopätovaná Láska 

Čo ak ťa mám rada a cítiš to aj ty?
Čo ak len plávam ďaleko od reality?
V sne tvoja tvár ma navštívila,
a moja myseľ sa jej už nezbavila.

Rozum radí jedno, no srdce blúdi,
samota sa na mňa rúti.
Keď naše pohľady stretnú sa,
moja myseľ naplno spustí sa.

Prečo? pýtam sa neustále,
Prečo to všetko robí?
Prečo všetky tie pohľady nenápadné,
kedy uprú sa na mňa jeho oči tmavé.

V snoch straší ma, spať nedá mi,
nenápadne hľadím, či vôbec všimne si.
Toľkokrát prehovoriť chcela som,
vety vnuknuté rozumom.

Zbožne dúfala som, kedy prázdniny letné prídu,
a ja neuvidím jeho krásne oči hodnú chvíľu.
Myslela som, že poblúznenie ma prejde,
no zistila som, že tak ľahko sa toho zbaviť nejde.

4 comments :

  1. Chytila ma nostalgia. Pred rokom a dačo by som asi nemo hľadela na obrazovku a nechápala, kto sa dostal do mojej hlavy. Tá posledná strofa to jednoducho vyjadrila celé... :) Ach...
    Myslím, že treba bojovať. Možno prehráš, ale získaš niečo tak či tak ;) V dobe moderných technológii nie je ani zoznamovanie také ťažké a priznávanie určitých vecí tiež ide ľahšie cez internet. Nevzdávaj sa, lebo tie krásne oči nezmiznú z hlavy - a ak hej, ako náhle ich znovu uvidíš, budú tam opäť.
    btw - koľko máš rokov? nejako to tu hľadám a nič. a ja rada viem o autoroch niečo viac :)

    ReplyDelete
  2. v decembri som mala 18... mimochodom ďakujem za povzbudzujúce slová :)

    ReplyDelete
  3. súhlasím s tonks, myslím, že týmto si sa dostala do hláv nás viacerých, asi toľko :)

    ReplyDelete
  4. Presne tak. Zdieľam rovnaký názor ako baby.:) Prekrásna báseň. Vystihla všetko. Normálne ani nemám slov.:D
    A k tomu tvojmu úvodu. Ja som bola v každej skupine. Najskôr som sa trápila, potom som bojovala, prehrala... a teraz sa len ticho prizerám. Však ty vieš aj podrobnosti. ;))

    ReplyDelete