23 Jun 2018

Body positivity v pozitívne negatívnom svete

Urban Dictionary charakterizuje body positivity ako „accepting your body as it is and attempting to make everyone else feel comfortable in their own skin as well“. Ak ste ešte nepostrehli, svetom sa šíri hnutie nazývané body positivity, v ktorom sa ľudia snažia dosiahnuť toho, že sú spokojní so svojím telom. Hmm... prečo len sme dospeli do bodu, kedy potrebujeme takýto smer? Prečo sme dospeli do bodu, kedy sa potrebujeme snažiť, aby sme boli spokojní so svojím vlastným telom? Kedy sme sa začali tak pedantne starať o to, ako naše telo vyzerá a ako „by vyzerať malo“?

Keď sa pozriem na fotky zo škôlky a základky, vždy som bola bucľatá v lícach a bola som trošku pri sebe, no nenazvala by som sa tučnou a už vôbec nie obéznou. Verte mi, videla som v dnešnej dobe aj väčšie deti. Aj napriek tomu som však ako tučná bola označovaná, lebo pre nejaký, mne nepochopiteľný, dôvod, malým deckám očividne záleží na tom, či ste štíhli alebo tuční. To je však jedno, dôležité je, že táto nálepka so mnou zostala až do strednej školy. Zaujímavé je, že čím vám niekto viac a viac opakuje, že ste tuční a díva sa na vás tak, až máte dojem, že mu príde zle, začnete o sebe pochybovať. Začnete sa samej seba pýtať, prečo ste tučná, prečo nemôžete byť chudá ako iné dievčatá a začnete si spájať slovíčko tučný s tými najhoršími konotáciami až nakoniec dopadnete tak, že stojíte pred zrkadlom len v spodnej bielizni a pozorne rozoberáte každý centimeter vlastného tela a porovnávate ho s tým, ako vyzerajú vaše kamarátky, spolužiačky, susedky, youtuberky, vlogerky, blogerky, modelky a všetky iné dievčatá. 
V niektorých prípadoch to dopadne tak, že kontrolujete, čo všetko jete, koľko to má kalórií, snažíte sa regulovať množstvo jedla až nakoniec skončíte na niekoľkých žemliach denne a áno, zhodíte niekoľko kíl a vidíte to v zrkadle, no to stále nie je dosť, a tak sťahujete brucho, aby ste videli, ako by ste mohli vyzerať, keby ste to vydržali ešte niekoľko mesiacov, lebo viete, že keď sa dostanete k vytúženej váhe či odrazu, budete šťastná. 

Nehovoriac o tom, že to sleduje aj vaša rodina, ktorá má neustále pripomienky, ako by ste mali schudnúť, čo by ste mali jesť a ako by ste sa mali viac hýbať a ignorujú fakt, že to môže byť spôsobené aj genetikou a predostierajú vám všelijaké hororové scenáre, ako môžete dopadnúť a ako vás žiadny chlapec nebude chcieť a ak čírou náhodou na oslave narodenín odmietnete jedlo, ktoré vám ponúkajú, tak je zase na pretrase to, ako držíte diétu a zistíte, že nech robíte, čo robíte, nikdy sa im nezavďačíte. 
Toto síce nie je realita všetkých dievčat, , no v dnešnej dobe instagramu, kde sú dievčatá, ale rovnako aj chlapci, bombardovaní neskutočným množstvom fotiek dokonalo vyzerajúcich a upravených ľudí sharujúcich svoje dokonalé a upravené životy, je to čím ďalej, tým častejšie. A tak musia nastúpiť moletnejšie modelky, ktoré ľuďom ukazujú, že môžu vyzerať úžasne aj s niekoľkými kilami navyše, ktoré ukazujú, že si môžu dovoliť nosiť cropp topy aj keď nemajú ploché brucho. Keď už hovoríme o tých cropp topoch, prednedávnom som videla jeden úžasný výrok, ktorý mi zvýšil tlak, kde sa autorka zamýšľala nad tým, že prečo vlastne cropp topy vyrábajú vo veľkosti L a XL, keď dievčatá, ktoré neoblečú M, by ich v podstate ani nemali mať dovolené nosiť. Bullshit! Kvôli komentárom, ako sú tieto potom potrebujeme body positivity. Namiesto toho, aby sme ľudí podporovali v tom, aby nosili čo len chcú, budeme sa riadiť sprostými pravidlami ako to, že tuční ľudia by nemali nosiť veci s vertikálnymi pruhmi, pretože ich to rozširuje, vysoké dievčatá by nemali nosiť topánky s podpätkom, krátke dievčatá by nemali nosiť maxi šaty alebo šaty do polovice lýtok, pretože ich to skracuje alebo že väčšie dievčatá by nemali nosiť cropp topy. Je to oblečenie. Pokiaľ sa v tom cítiš dobre a sebavedomo a páčiš sa samej sebe a vieš sa na seba v zrkadle pozrieť a povedať si, že v tom outfite by si dokázala zdolať celý svet, vykašľať sa na to, čo hovoria ostatní. 

Namiesto toho, aby sme si uvedomovali, čo naše telo dokáže a za čo by sme mu mali byť vďační, riešime to, ako vyzeráme v novom tričku a čo si o nás myslia iní ľudia, keď väčšinu času si nás možno ani nevšímajú alebo môžu premýšľať nad tým, odkiaľ sme to tričko zohnali. Čoraz viac a viac času trávime vo vlastnej hlave premýšľaním nad hlúposťami namiesto toho, aby sme sa zaoberali vecami, ktoré sú dôležité. Alebo to teda robím len ja. V tom prípade potrebujem väčšiu pomoc, než som si myslela. Prosím, povedzte mi, že v tom nie som sama. 
Ja s tým mám problém doteraz. Mám dni, kedy sa cítim úžasne a keď sa pozriem do zrkadla, poviem si, že mi to dnes naozaj sekne a mám dni, kedy by som pri pohľade do zrkadla najradšej tyčkovala. Všetko záleží od toho, ako sa cítite – a to nielen emočne, ale aj fyzicky. Všetci dobre poznáme food baby... máte veľmi dobrý obed, a tak si dáte možno viac, než by ste si mali dať, lebo vám oči jedia viac ako je váš žalúdok hladný a potom sa cítite ako v treťom mesiaci. Myslím, že sme to zažili všetci. Podobne je to s našimi úžasnými mesačnými návštevami, ktoré musíme pretrpieť, a vďaka ktorým sa cítime akoby sme pribrali desať kíl a rifle sú naším úhlavným nepriateľom... v podstate všetko okrem pohodlnej postele, fľaše s horúcou vodou a spánku je naším nepriateľom. Na druhej strane po dobrom cvičení sa cítim ako superhrdinka a to sa potom odráža aj v tom, ako sa na seba dívam v zrkadle. 

Tomu všetkému dnes nepomáhajú ani číslovania vecí, ktoré berieme ako normy, ako nálepky alebo škatuľky, ktoré definujú našu existenciu. Ak máš L a vyššie, je jasné, že si tučná a mala by si schudnúť. Bullshit. Číslovanie je len a len na to, aby vám pomohlo odhadnúť, ktoré tričko z toho obrovského množstva tovaru by vám relatívne mohlo sedieť. Nesmiete ho brať ako svätý zákon a nesmiete chytať paniku, ak náhodou toto tričko máte vo veľkosti M namiesto bežného S-ka. Mnohokrát, keď nakupujem rifle siahnem automaticky po 38, pretože to je vo väčšine prípadov moje číslo, ale stane sa, že niekedy sa do nich jednoducho nevopchám alebo sa mi to aj podarí, ale mám pocit, že buď strelí gombička alebo ma prerežú napoly. Siahnem teda po 40, tie už mi budú lepšie, ale automaticky mám výčitky svedomia a obviňujúco hľadím na číslo ako na najväčšieho zradcu a pýtam sa samej seba, kde som urobila chybu. Jedla som v ten deň priveľa? Pribrala som z tej čokolády, ktorú som si dopriala minulý týždeň? Mala by som sa odvážiť. Mala by som menej jesť. Snažím sa tie myšlienky obmedziť a celkom sa mi to darí, no sem tam sa aj tak objavia a ja im podľahnem. Treba si však uvedomiť, že každé oblečenie je robené inak a jednoducho sa stane, že aj pri topánkach, kvôli tomu, že sú inak šité alebo sú v inom štýle, musíte siahnuť po väčšom alebo menšom čísle. Je to úplne normálne, no niektorí z nás na to zabúdajú. Berte teda čísla ako pomocníkov nie ako zradcov... a už vôbec nemajte veľkosti ako gól, ktorý chcete dosiahnuť. Táto osoba má veľkosť XS, tak aj ja musím na sebe pracovať, pretože kým nebudem mať rovnakú postavu, nie som dosť dobrá. 
Nabudúce, keď sa pozriete do zrkadla a budete mať nutkanie sa kritizovať za to, ako vyzerá vaše telo, skúste sa zastaviť a namiesto toho sa sústrediť na to, čo na sebe máte radi alebo za čo ste vďační. Ja som napríklad pred dvoma dňami videla fotku jeden youtuberky, ktorá je opäť v nemocnici. Prvýkrát v nej bola koncom roku 2017 a pustili ju koncom januára 2018 a teraz je tam znova a vtedy mi tak trochu trklo, že sakra, ja by som mala byť neskutočne rada, že moje telo funguje tak, ako má a nemám problémy. Namiesto toho tu riešim, či som v tomto tričku široká a či decká budú vidieť moje brucho, keď si sadnem za lavicu. 
Skúsme namiesto porovnávania oceniť krásu iných žien a uvedomiť si, že nie všetci môžeme byť rovnakí, pretože potom, nech už to znie akokoľvek otrepane, by život nebol zaujímavý. Predstavte si, že by sme boli všetci chudí a krásni... bolo by to na hlavu. 

A nie, body positivity nie je len o nás pribratých ľuďoch snažiacich sa cítiť lepšie. Je to o všetkých telách. Je to o prijatí celulitídy, o tom, aby sme sa nebáli odhaliť strie či jazvy, aby sa ženy nehanbili za svoje postavy po materstve, je to o tom, aby sa ženy s menšími prsiami necítili menej žensky a je to hlavne o tom, aby sme sa cítili pohodlne v našom tele, nech už vyzerá akokoľvek, je to o schopnosti dať samej sebe kompliment a povedať si „Bože, ja mám ale super boky!“. 

Samozrejme, ak nie ste spokojné so svojím telom, môžete zmeniť jedálniček, môžete začať cvičiť, no zaručuje vám to, že s ním budete spokojné, keď schudnete? Túžba po zmene by mala vyvierať zo starostlivosti o svoje telo a nemala by to byť len nekonečná naháňačka za idealistickou predstavou, ktorá v mnohých prípadoch ani nemusí byť reálna. Všetci sme iní a máme inú stavbu. Naučme sa teda prijať naše telo a správať sa k nemu láskavo a nežne, pretože koniec koncov je to jediné telo, ktoré máme. Navyše, je oveľa jednoduchšie sa mať rád a užívať si krásy života ako nenávidieť sa za to, ako vyzeráme. 

Aký je váš vzťah s vaším telom? Riešite dokola to, ako vyzeráte alebo nie a ste so svojou postavou spokojní? Myslíte si, že to robí človeka povrchným? Čo by mali ľudia robiť, aby mali lepší vzťah s vlastným výzorom?

No comments :

Post a Comment