5 Sep 2016

Výlet do našej minulosti | Tiene nad Veligradom

Autorka: Ivana Jungová | Čo očakávať: mytológiu, Veľkú Moravu, legendy | Goodreads | Vydalo: Slovart, 2016 

***

Bojan a Rodan sú normálni pastieri, mladí chlapci, ktorí snívajú o tom, ako sa stanú lukostrelcami. Žijú si svoj pokojný život, až kým nepríde Žiarovít a nepoprosí ich, aby mu ukázali cestu k Latnabrogu. Tam objavia bájne zviera, ktoré skomplikuje životy Bojana a Rodana. Nezabudnime ale na ostatných obyvateľov Veľkej Moravy. Výpravy so soľou prepadávajú frankovia, krajinou sa šíria choroby a jediné, čo im môže pomôcť je legenda o udatnom Braslavovi. 

Kniha ma ihneď zaujala svojím prostredím, do ktorého ho autorka zasadila. V dnešnej dobe človek nevidí veľa fantasy príbehov zasadených do Veľkomoravskej ríše, čo je podľa mňa škoda, pretože je to zaujímavá doba. Anotácia hovorí, že sa to odohráva v druhej polovici 9. storočia, teda za vlády Rastislava, čo môžeme dobre vidieť aj v kapitole s názvom Návšteva kniežaťa Rastislava, ktorá sa začína dlhým encyklopedickým opisom Rastislavovej vlády. Ja chápem, že kniha je určená mladším čitateľom, ktorí zrejme nemajú dobrú znalosť o Veľkej Morave a Rastislavovi, no myslím, že takéto vysvetlenie dobovej historickej situácie a lá učebnica dejepisu deti pravdepodobne unudí. 
Keď už hovoríme ale o histórii, je zaujímavé, že autorka spomína vzťah medzi Veľkomoravskou ríšou a Frankmi, vzťahy medzi panovníkmi a dokonca aj vazalské vzťahy, ale v celej knihe pomaly nie je žiadna zmienka o kresťanstve. Chápem, že je to dielo fikcie, ale ak sa autorka rozhodne zachovať históriu, prečo nezachovať aj kresťanstvo, ktoré bolo veľmi dôležitou súčasťou Rastislavovej vlády? Prečo spomína šperkárov z Byzancie, ale nie to naozaj dôležité, čo k nám z Byzancie prišlo? Je pravda, že zrejme chcela viac zapojiť slovanskú mytológiu, čo bol krásny dodatok k celej atmosfére. Zakomponovala bohov ako Perúna, Veles a iných, čo je super, lebo mnohí čitatelia o nich možno ani nepočuli. No nachádzame sa v období, kde by bolo treba zakomponovať trochu toho kresťanstva. 

Pre autorkin štýl písania je typický umelecký opis... konkrétnejšie statický umelecký opis. A to až do
takej miery, že som mala pocit, že čítam stredoškolskú slohovú prácu, kde žiaci dostanú obraz a musia opísať pomaly každé steblo trávy. Presne to robila autorka. Opisovala a opisovala a opisovala a mne to išlo jedným uchom dnu a druhým von. Nevravím, že opisy sú zlé, každé dielo určité množstvo potrebuje, aby si čitateľ vedel predstaviť, kde sa príbeh odohráva, ale treba odhadnúť, čo je primerané množstvo a čo je už príliš. Toto bolo príliš. Nehovoriac o tom, že statický opis spomaľuje dianie príbehu, vďaka čomu som mala pocit, že ideme rýchlosťou slimáka, rovnako ako som mala pocit, že sa absolútne nič nedialo. To bol pre mňa veľký problém, hlavne preto, že ide o fantasy príbeh. Nech je veková skupina hocijaká, podľa mňa je dôležité, aby bol fantasy príbeh nabitý akciou a nie šiestimi stranami konverzácie medzi Bojanom a Rodanom o ničom. A keď už čitateľ dostane akciu, ako keď išli chlapi hľadať chlapcov, tak tam autorka tak či tak vtlačí umelecký opis prírody a aby toho nebolo málo, ešte pridá aj náučné pasáže, kde vysvetľuje, kto sú rusalky a čo robia. Ale však načo?  Nehovoriac o tom, že v tejto knihe trvá uzdravenie povrchového zranenia až štyri kapitoly. Nudaaaaa. Oh a zabudla som, že autorka rada spomína úplne zbytočné detaily, ktoré príbehu nedávajú žiadnu pridanú hodnotu, ako napríklad, keď si Bojan zívol a my sme sa dozvedeli, že mu mucha skoro vletela do úst. Vie mi niekto povedať, načo to tam je? 

Čo sa týka postáv, Rodan  a Bojan sú mladí chlapci, čo cítiť na ich spôsobe vyjadrovania a hoci mi neprirástli k srdcu a bolo mi v podstate jedno, čo sa im stane, autorka ich vykreslila veľmi dobre. Zaujímavo pôsobí aj Biela baba a hlavne som si obľúbila vedľajšiu postavu franského mnícha Arnufa, ktorý našu reč neovládal veľmi dobre, miešal do nej latinské výrazy a bol celkom neohrabaný, ale zato bol smiešny a keby ho tam bolo viac, užila by som si príbeh zrejme viac. Do istej miery si tiež myslím, že aj celý národ Slovanov bol tak trochu idealizovaný, hlavne knieža Rastislav. A keď už hovoril o slobode národa a o stúpaní životnej úrovne obyvateľov, prečo znova nespomenúť kresťanstvo a písmo? Ja viem, opakujem sa, ale ja osobne si myslím, že autorka zabudla spomenúť to najpodstatnejšie, čo kultivovalo náš národ v tej dobe. A možno zo mňa hovorí len moja škola. 

Ak by som to mala zhrnúť, tak nápad bol fajn a zaujímavý. Celá tá legenda o Braslavovi, mýtickom zvierati a ostatných mýtických postavách znie naozaj dobre a rozhodne som zvedavá, ako to autorka spracuje v ostatných knihách, keďže toto je úvodná časť trilógie. Na druhej strane je naozaj cítiť, že toto je len úvodná časť s dosť pomalým rozbehom. Osobne si myslím, že sa autorka s tematikou mohla vyhrať oveľa viac, hlavne keď je kniha určená mladším ročníkom. Myslím si, že ich odradia dlhé opisy, ktoré obsahujú priveľa zbytočných informácií, ktoré autorka vôbec nepotrebovala spomenúť. Toto mi pripomínalo hrubý náčrt, ktorý by mohla autorka ďalej upravovať a zdokonaľovať. Ak však máte radi detailné opisy prostredia, Veľkú Moravu a záhady, toto je kniha pre vás. Určite sa niektorí z vás potešia vykresleniu prírody a budú chcieť prísť na koreň záhade. 
*Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Slovart. Knihu nájdete TU.*

4 comments :

  1. No ja ti teda neviem, že kto sa v dnešnej dobe teší z nekonečných opisov. Ja určite nie. Príbeh ma zaujal, keď som o ňom čítala u Neliss, ale tiež sa mi zdalo, že z toho mala zmiešané dojmy a tých pár opisov, čo som videla, mi pripadali ako vystrihnuté zo slohu, ktorý som písala o krajinke na základke.
    V každom prípade, je vážne super, že niekto takto zapracoval príbeh do VM, mohlo by byť takých viac.
    A s tým kresťanstvom a písmom máš pravdu. Z toho, čo sme sa učili, mám dojem, ako keby sa v tej dobe nič iné neriešilo len to, aby sme mohli mať bohoslužby v našom jazyku. Ešte teraz mám v hlave živé obrazy toho, ako sa Cyril a Metod handrkovali s trojjazyčníkmi v Benátkach :D :D
    Super recenzia :)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Opisy sú nutné, ale do takej miery, aby sa postava pozrela na vrchol, len aby ho autorka mohla opísať, to už je príliš :D
      Však práve a písmo a prínos kultúry. Ale tak zase je pravda, že ak by sa to tam všetko napchalo, tak by toho bolo asi priveľa :D
      Ďakujem :)

      Delete
  2. Hmm...škoda, som dúfala v druhú Pavelkovú, tak nič no. Budeme hľadať ďalej :)

    ReplyDelete
  3. Myslím si, že ja by som si túto knihu ani na čítanie sama od seba- bez nejakého odporúčania- nevybrala, pretože ma VM dejiny ani trochu nezaujímajú, to už skôr bájky a poviedky z našej krajiny, to áno, to ma bavilo a aj keď mám fantasy rada, pochybujem, že by ma tento žáner upútal.
    Zdĺhavé statické opisy naozaj nemám rada ani ja, teraz čítam knihu Traja kamaráti od Remarqua a bohužiaľ, trochu si mi túto knihu pripomenula recenziou pre tie opisy a scény, ktoré boli v knihe zbytočné. Napr. prišiel do baru párik, objednali si jeden pohárik, vypili a odišli. Wtf? A takýchto opisov je tam neúrekom a príbeh nikde neposúvajú, je tam kvantum zbytočných postáv, čo sa tam objavia len raz a dovidenia... Aj dej sa graduje neskutočne pomaly, baviť ma to začalo až po 150 strane a keby na ňu neboli také dobré ohlasy, tak tú knihu už dávno odhodím do rohu. Niektoré opisy sú pekné ale také niečo ako "plecia som mal ako olovo"... je to vidieť, že je to skrátka iný štýl, ktorý sa cení, to nepopieram, ale keby tam nedali pár desiatok strán, tak by sa podľa môjho názoru nič nezmenilo :D

    ReplyDelete