14 Mar 2016

Môžu sa blogeri nazývať recenzentami?

Týmto článkom sa zrejme púšťam do chúlostivej oblasti blogerskej komunity. Možno mojím názorom aj niekoho nahnevám či pobúrim. Úprimne, nebolo by to po prvý raz. Nad týmto článkom som však rozmýšľala už dlhší čas. Presnejšie od začiatku zimného semestra tohto ročníka, pretože sa mi do rozvrhu dostala štylistika slovenského jazyka a prinútila ma o žánroch premýšľať trochu inak. 

Presne o tom je aj tento skvost: ide o to, aby sme sa zamysleli nad žánrom, ktorý väčšina z nás tak často využíva a zamysleli sa, či je to naozaj to, čo píšeme. Pretože ja si myslím, že moje recenzie nie sú skutočné recenzie. Nie do takej miery, ako si to myslí pán Mistrík a pravdepodobne mnohí iní jazykovedci. 
(Štylistika, str. 446, 1997 )

Teraz, keď vieme, čo presne je recenzia, môžeme sa zamýšľať. Sú naše recenzie skutočnými recenziami alebo sa na ne len hrajú? Môžeme si hovoriť recenzenti, ak nepíšeme skutočné recenzie? Chcel by niekto čítať skutočné recenzie? 
Viem, veľa otázok naraz. Teraz prídu odpovede. Prvá bude možno ako ľadová sprcha. Nie, nemyslím si, že blogeri píšu skutočné recenzie. Prečo? Pretože recenzia je žánrom náučného štýlu a keď sa pozriete na výtvory niektorých blogerov, nemôžete s pokojným svedomím a vedomím povedať: "Áno, toto je jasný príklad náučného štýlu, presne vystihuje všetky základné znaky recenzie a ešte používa aj vhodné jazykové prostriedky." Pokiaľ to o niektorom blogerovi viete povedať, sem s ním, chcem ho vidieť a učiť sa od neho. Nehovoriac o tom, že na to, aby človek napísal skutočnú a dobrú recenziu, by mal mať určité vzdelanie zo slovenského jazyka... a podľa mňa na to treba viac ako  len strednú školu.

Recenzia vo svojom pravom zmysle je niečo oveľa viac než len popularizované zhodnotenie diela, ktoré je navyše subjektívne. Áno, viem, niekedy sa ku knihe ťažko  pristupuje objektívne, hlavne keď sa vám páči až príliš veľmi alebo príliš málo. Lenže o to práve u recenzenta ide. Mal by si zachovať objektívny pohľad na dielo a objektívne ho aj zhodnotiť. To je ďalší problém. Ide o hodnotenie diela, nie ako to je u mnohých blogerov, ktorí dielo skritizujú pod čiernu zem, ak sa im nepáči. Priznávam, aj ja sama som to mnohokrát urobila, ale ide o to, že sa človek učí z vlastných chýb a vidím, čo som vtedy urobila zle. 
(Štylistika, str. 446, 1997)

Medzi kritikou a recenziou je menší rozdiel - a to predovšetkým v prístupe autora, pretože kritika je vyhrotený pohľad na dielo. Kritika hovorí o tom, "čo by mohlo byť lepšie" a nehovorí o tom, "aké to je". My ako recenzenti nemáme moc kritizovať dielo, pretože nie sme odborníkmi. My ako recenzenti hodnotíme. Toto bolo fajn, toto bolo menej fajn. Podložíme to argumentmi, samozrejme, pádnymi nie typu "Bola to blbosť, pretože hrdinka bola hlupaňa." Ehm, teraz nech sa nikto neurazí, pretože reagujem na vlastné skvosty z minulosti. Aj keď sa to objavuje aj u iných. 

Aj napriek tomu, že naše výtvory nie sú recenziami v pravom zmysle slova, myslím si, že niektorí robia veľmi dobrú prácu v približovaní sa tomuto žánru. Ako nám povedala doktorka na seminári, neexistuje dobrá alebo zlá recenzia, sú len také, ktoré sa na tento žáner podobajú viac a tie, ktoré sa naň podobajú menej. Ako každý iný žáner, aj tento má svoje pravidlá a základné znaky a buď sa ich snažíte držať, alebo sa váš výtvor bude snažiť vyzerať ako niečo, čo nie je. 

Nejdem vám hovoriť, ako písať recenzie. Taký bič si na seba neušijem. Ja sama sa mám v tomto veľa čo učiť a nemyslím si, že sú moje hodnotenia (pretože tento titul sa mi k nim hodí lepšie ako recenzia) dokonalé. A ak vás môj článok demotivoval a poviete si "Tak načo vlastne píšem, keď to nie je poriadna recenzia." nezúfajte. Každým článkom sa človek len a len zlepšuje. Stačí vydržať a vzdelávať sa v žánri, ktorému sa venujete. 
Ak sa vám na základe tohto článku zdá, že recenzia je vlastne nudný žáner, kde sa človek hrá na pána Dôležitého, ktorý vie všetko, vyvediem vás z omylu. Videli ste niekedy Inferno na Polici? Áno? No, tak ak sa pri ňom zabávate rovnako dobre ako ja, vedzte, že to je recenzia v priamom prenose. Tak nejak by mal vyzerať žáner, ktorému sa všetci venujeme a zároveň sa dá vidieť, že je možné to urobiť aj zábavnou formou. Stačí byť len trochu kreatívny. A autorka tých recenzií má aj náležité vzdelanie, preto je jej forma odlišná od niektorých blogerov.

Teraz je rad na vás. Čo si myslíte, môžeme sa my blogeri nazývať recenzentmi? Nie je to od nás trochu trúfalé, keďže niektorí na to nemajú ešte vzdelanie? A čo si myslíte o hodnote recenzií v blogosfére? 

18 comments :

  1. Nechci to hodnotit nějak celkově, ale za mě máš pravdu.
    Já svoje "recenze" na blogu ani neoznačuji jako recenze, ale jako "můj názor", protože si myslím, že se skutečně jedná spíše o můj názor a ne o recenzi.
    Každopádně to, co si občas někde přečtu - nějaké řeči na pět řádků ve stylu "mě se to nelíbilo, ale autorku doporučuji", mi opravdu jako recenze nepřipadají, ale spíš jako něco, co někdo napíše, aby se neřeklo a hurá pro další recenzní výtisk.
    Nicméně je dobře, že se o knihách píše, alespoň lidi čtou.

    ReplyDelete
    Replies
    1. Áno, určite máš pravdu a je super, že sa knihy dostávajú do povedomia, ale niektoré výtvory, keď vidím, tak len krútim hlavou, že ako to dieťa dostalo výtlačok? Ako sa môže vydavateľstvo podpísať pod to krátke zhrnutie či sa mu to páčilo alebo nie.

      Delete
  2. My First Online Payday Review

    In binary options trading, learning is needed more than practice. This actually means that once a trader starts binary trading, he gets to know that there are not only pros but also cons that might be encountered during the course of the trade. There are many traders who already know about the benefits and drawbacks that exist in the binary environment; however, there are some still unaware regarding the facts. It is essential to go through the rest of the details mentioned below in order to get the necessary information about the binary options trading.

    http://centumentltdreview.com/my-first-online-payday-review/

    ReplyDelete
  3. Povedala by som, že s týmto tvojím názorom môžu mať problém iba tí, ktorí si hlúpo namýšľajú, že ich hodnotenia na pár riadkov sú recenziami hodnými publikovania - ale chcem dúfať, že takých tu veľa nie je, aspoň nie medzi tými serióznymi blogermi. Ja k ním síce nepatrím (k blogerom všeobecne, nielen k tým serióznym :D), ale ani ja svoje texty nenazývam recenziami, lebo mám k tomu žánru rešpekt a verím, že si - ako si to napísala - vyžaduje viac než len opísať svoje dojmy a povedať, čo bolo na knihe dobré a čo zlé. Sama neviem povedať, či majú blogeri právo nazývať sa recenzentmi, ale verím tomu, že blogosféra nie je len synonymom pre online srdcové výlevy a určite sa medzi nimi nachádzajú aj hodnotné príspevky. Netreba zachádzať ani do opačného extrému a zhadzovať ich ako neprínosné iba preto, lebo sú publikované na blogu obyčajného čitateľa - ten svoje texty napokon predsa len píše pre ďalšieho, rovnako obyčajného, čitateľa.

    ReplyDelete
    Replies
    1. S tým sa stretávam v škole dosť a ani nie tak pri starších profesorkách, nie. Mám jednu na pragmatike, ktorá je nadšená blogmi a skúma ich jazykové prostriedky a vyjadrovanie a vníma dynamiku jazyka, ale niektoré mladšie doktorantky sa na blogy dívajú ako na niečo menej, pretože je to blog. Čo je trochu zarážajúce.

      Delete
  4. Ešte predtým, ako si prečítam tvoj článkom, hneď odpoviem aj na otázku, že nie, nie som recenzent! A vôbec mi to nevadí. :D
    Blog som si nezakladala za účelom, aby som písala objektívne hodnotenia, skôr som si ho založila preto, aby som si mohla "pofangirliť" s ostatnými nad svojou obľúbenou knihou alebo sa popohoršovať nad tým, čo to autorka svojím postavám postvárala... a keď som dostala ponuku spolupracovať s jedným internetovým obchodom, aby som pre nich písala "recenzie", dopredu som ich upozornila, že ja skôr píšem "výlevy", nech si prečítajú radšej nejaký môj článok a zvážia svoju ponuku. Čuduj sa svete, páčil sa im môj štýl písania a nikomu nevadilo, že nepíšem recenzie-RECENZIE. :D
    Podľa mňa, zaujímajšou otázkou je, čo si ľudia radšej prečítajú?
    Objektívne, neosobné recenzie alebo niečo, z čoho sa dozvedia, ako tá kniha na autora článku pôsobila, čo všetko vďaka nej prežíval...
    Ja sa radím sa do tej druhej skupiny, a preto aj píšem také články, aké si sama rada prečítam. :D

    ReplyDelete
    Replies
    1. Určite záleží aj od čitateľa a úprimne, moje recenzie tiež nie sú hodné Mistríkovej plakety úspešne zvládnutého žánru a vôbec mi to nevadí, pretože niekedy sa človek potrebuje vypísať len z pocitov a čitateľ sa potrebuje zasmiať :D

      Delete
  5. Ja si myslím, že každý bloger si je vedomý toho, že nie je skutočný recenzent a nepíše skutočné recenzie. Vždy sú to iba nejaké články, hodnotenia, a silno subojektívne názory. Lenže ako inak to nazývať? Ľudia i čitatelia tomu rozumejú a cca vedia, čo od toho očakávať, samé knihkupectva a nakladateľstvá to tak nazývajú. Ale všetkým je jasné, že to nie je recenzia podľa všetkých pravidiel a zásad.

    Väčšina čitateľov blogov podľa mňa ani nehľadá recenziu v tom pravom slova zmysle. V takom prípade zamieria na iliteraturu, H7O, kúpia si literárne noviny a pod. Mám za to, že čitatelia knižných blogov si chcú len prečítať názor niekoho, kto im je blízky, či už názorom, vekom, záujmami a pod. Chcú vedieť, či tá oddychová kniha je naozaj taká dobrá, alebo sa pokojne môže pustiť do inej. Koniec koncov, väčšina kníh, ktoré sa objavia na knižných blogoch sa nedostane k skutočným recenznetom, pretože povedzme si úprimne, čo na oddychovej literatúre zo žánrov YA, NA, ženské romány a pod. rozoberať? :)
    A naopak mám pocit, že veľká časť čitateľov a autorov knižných blogov sa naopak nedostane k skutočne kvalitným dielam, ktoré sa pre zmenu dostanú aj do rúk odborníkom a pravým recenzentom (česť výnimkam).

    Tiež patrím do skupiny, ktorá o svojich názoroch na knihy nerada hovorí ako o rcenzii, ale niekedy je naozaj jednoduchšie povedať, že píšem recenziu na knihu, pretože je na prvý pohľad jasné, že pôjde o nejaký text kde danú knihu zhodnotím.

    ReplyDelete
    Replies
    1. No, moji profesori by aj také žánre vedeli rozobrať, ale zrejme by to nebolo pekné a riadne by to skritizovali :D Ale súhlasím, že nie je nutné prestať to volať recenziami, keď vo svojej hlbokej podstate to niečo z toho žánru má a je to jednoduchší a zaužívanejší názov :)

      Delete
  6. Povedala by som, že väčšina z nás tak "poeticky" volá svoje výtvory recenzie, hoci sa k tomu vo väčšine prípadov ani nepribližujú. Tak ale je to lepšie, ako volať to blogový príspevok, ako to odborne nazvala naša vyučujúca :D
    Myslím, že problém s tým, ako má recenzia vôbec vyzerať, je aj fakt, že dokonca ani v literárnych časopisoch nie sú recenzie recenziami. Častokrát som narazila na "recenziu", kde bola len anotácia obohatená o niekoľko viet navyše. Síce o tom veľa neviem, ale asi by nemala vyzerať ani tak...

    ReplyDelete
    Replies
    1. Blogový príspevok je normálne pomenovanie, to tiež neviem či by sa dalo vymeniť za niečo rovnako spisovné. Aspoň ja to často používam :D :D
      Tak by rozhodne nemala vyzerať, ale asi tiež záleží, o ktorý literárny časopis ide.

      Delete
    2. Tak podľa mňa v časopise úrovne Literárnej revue by sa niečo také asi nemalo stávať.

      Delete
  7. Ja nesúhlasím akurát s tým, že recenzie sú objektívne. Podľa mňa žiadna z nich nie je, ani tá od literárneho vedca, lebo vždy je v nej čiastočne aj jeho názor na danú vec, ktorý si vytvára aj vplyvom čitateľskej skúsenosti a podľa toho, či je kniha podľa jeho "gusta". A zase k tým recenziám. Myslím si, že väčšina tých, ktorí študujú slovenčinu a zároveň majú aj blog, vie veľmi dobre, že to, čo sa na blogoch píše, má od recenzií ďaleko, ale aj tak to tak volajú, lebo znie to určite lepšie, ako "toto je môj subjektívny názor na túto a túto knihu". V blogosfére je to zaužívané slovo a ide hlavne o to, aby "recenzia" poskytla aspoň aký-taký názor čitateľovi o danej knihe. Ak sa niekto na základe mojich výlevov rozhodne kúpiť si nejakú knižku alebo naopak na nejakú sa vykašle, myslím si, že svoju úlohu ako knižná blogerka som splnila :D :D

    Inak toto znie fakt múdro - neexistuje dobrá alebo zlá recenzia, sú len také, ktoré sa na tento žáner podobajú viac a tie, ktoré sa naň podobajú menej :D

    ReplyDelete
    Replies
    1. Predniesla som tvoj názor pred spolužiakmi, začali sme o tom diskutovať a prišli sme na to, že vlastne je tak trochu subjektívna, ale musí tam byť aj objektívny prístup, takže je subjektívno - objektívny žáner :D :D
      Hej ona mala veľmi veľa dobrých hlášok, niektoré som si zapísala, ale niektoré som zabudla :(

      Delete
    2. Subjektívno-objektívne :D :D To beriem viac ako len objektívne :D :D

      Delete
  8. Absolútne súhlasím s názormi predomnou o tom, že záner chick-lit alebo oddychová literatúra sa klasicky ani recenzovať nedá. Takže osobne sa ani nenazývam "recenzent", ale bloger s názorom :)
    Veľmi rada si ale prečítam také tie klasické - viac analytické recenzie diel (myslím tým recenzie od literárnych kritikov), ktoré sa dostali do užšieho výberu Man Booker alebo Pulitzer. To sú už diela, od ktorých sa očakáva nejaký spoločenský prínos, rozoberanie ťažšej témy a podobne. A štylistická úroveň je tam nutnosť. Takže máš čo hodnotiť aj ako kritik, nielen ako obyčajný čitateľ - bavilo/nebavilo.
    Inak, Inferno sledujem a dobre sa bavím, ale mám trošku problém vnímať napríklad ich písanú recenziu na Vasilkovej knihu "Čo to bude" , ako kvalitnú recenziu. To mi tiež príde skôr ako blogerský výlev. Vtipný, pobavil ma a absolútne s ním súhlasím, ale mám problém to vnímať ako serióznu recenziu :)
    https://www.booksite.sk/recenzie/slovenska-literatura/219-tana-keleova-vasilkova-co-to-bude

    ReplyDelete
  9. Svoje recenze nazývám recenzemi spíš proto, že nevím, jak je nazvat jinak a toto mi připadá takové stručné a relativně výstižné (tedy čtenáři blogů ví, co si pod tím přibližně představit). Jinak si ale o tom, že bych se blížila skutečným profesionálním recenzím, nedělám mnoho iluzí. Vlastně samu sebe označuju spíš za knižní blogerku než za recenzentku, přijde mi to výstižnější :)

    S tvým článkem souhlasím, ono se s ním asi ani nesouhlasit nedá, když má člověk alespoň kapku sebekritičnosti v krvi :D Své recenze se snažím psát co nejlépe a doufám, že se mi daří je zlepšovat, do důkladné analýzy díla se nejspíš ale nikdy poštět nebudu. Zaprvé na to nemám vzdělání a faktem je, že bych ani pořádně nevěděla, odkud se do toho vrtnout. Zadruhé je pro mě daleko důležitější vyjádřit subjektivní pocity t knihy než nějak objektivně zhodnotit její přínos pro společnost a její místo v kontextu současné literatury (apod.). Zkrátka, recenzentkou se s čistým svědomím nebudu nazývat asi nikdy :D

    Moc pěkně napsané! :)

    ReplyDelete
  10. Nemyslím si, že treba "viac ako strednú školu", aby človek vedel písať objektívne a gramaticky správne recenzie. Každý má na niečo talent a nie vždy sa ten talent prejaví tak, že si vyberieme školu, ktorá s ním súvisí. Skôr by som to nazvala skúsenosťami a praxou, čo je smerodajné pri akomkoľvek talente. Rozhodne to nie je škola.
    Ja nazývam tieto naše a svoje výtvory recenziami, ale sú to vlastne laické hodnotenia. Recenzia je veľmi všeobecný názov, ktorý sa nám udomácnil a stotožňujeme sa s tým. Ale máš pravdu, že skutočná recenzia by mala mať všetky náležitosti a detailný rozbor. To sa ale v našom svete nerobí, nikto by to nečítal, skracujeme a zovšeobecňujeme si to :)
    Nemám rada recenzie, kde len samé negatívne alebo pozitívne veci sa vyzdvihujú. Človek musí byť objektívny! Keď sa to vydalo, tak to musí mať niečo pre niekoho do seba. Neexistuje, že by na nejakej knihe nebolo niečo dobré alebo niečo zlé. Nič nie je dokonalé. A nemám rada, keď sa blogeri tak v recenzii tvária. Nevylučujem, že sa mne osobne také nestalo, neviem už čo bolo v minulosti, ale teraz som sa stotožnila s tým záverom už dlhé roky, že vždy vyzdvihujem aj negatívne aj pozitívne a hlavne objektívne veci.
    Myslím, že nás nikto neukameňuje za to, ak sa budeme nazývať recenzentami. Hlavne, keď mnoho z nás spolupracuje s vydavateľstvami. Tak hádam oni v tom vidia niečo zmysluplné.

    ReplyDelete