5 Sep 2015

Príď sa so mnou rozlúčiť | Ako sa vyrovnať so stratou

Autorka: Cynthia Handová
Originálny názov: The Last Time We Say Goodbye
Čo nájdete: samovraždu, stratu milovanej osoby
Goodreads: 4, 09
Slovenské vydanie: CooBoo, 2015





"Ľudia, ktorých ľúbime, nás v skutočnosti nikdy neopustia."









Život je nevyspytateľný. To je jasný fakt. Nech sme pripravení na hocičo, stále nás môže prekvapiť. Presne o tom sa presvedčila aj Lexi. Kedysi mala úžasného priateľa, super rodičov, brata. Dnes už je len Lexi, ktorej brat spáchal samovraždu. Táto udalosť mala na ňu veľký dopad a my môžeme zblízka sledovať, ako sa snaží viesť svoj život s dierou v hrudi a s prázdnotou v živote. 

Ja osobne mám mladšieho brata. O dosť mladšieho brata, ktorý takýmto veciam ešte nevenuje pozornosť, no aj tak si neviem predstaviť, že by som o neho mala prísť. A to sa netýka len bratov alebo sestier, ale hocakej osoby, ktorú zo srdca máte radi. V tomto má kniha výhodu, pretože sa zaoberá tematikou, s ktorou sa čitateľ môže stotožniť, pretože strata milovanej osoby nie je nič neobvyklé či už je to prirodzená smrť, alebo nie. Pre mňa bol príbeh silnejší tým, že som vedela, čím si Lexi prechádza a v mnohých prípadoch som sa v nej videla. Práve preto vo mne vyvolala silnejšie pocity. Je zaujímavé, ako autorka stvárnila tému samovraždy, predovšetkým z pohľadu viery. Ten názor tam nie je vyjadrený explicitne, no sú určité narážky na to, že samovražda sa pokladá za hriech a že osoba, ktorá spácha samovraždu, nemá nárok ísť do neba. Celkovo sa mi páčili jednotlivé elementy viery a posmrtného života, ktoré autorka do diela zapojila. Myslím, že to príbeh oživilo a pomohlo mu odlíšiť sa od iných, ktoré sa zaoberajú rovnakou tematikou. 

Smrť je všade okolo nás. Všade, kam sa len pozrieme. Každú sekundu sa zabije 1,8 ľudí.
Ibaže tomu nevenujeme pozornosť. Kým sa to nestane nám. 


Dopad Tyovej smrti vnímame viac - menej z pohľadu jeho sestry Lexi, ktorá je dokonalá v matematike a logickom uvažovaní a zdá sa vie všetko vyriešiť zdravým rozumom, ale môžeme vidieť, že aj ona má medzery, že nie je úplne dokonalá, že ma problémy vyrovnať sa s tým, že stratila brata a to podľa mňa z Lexi robí reálnu postavu. Rovnako aj to, že autorka postavila Lexi pred tento problém samotnú, pretvára jej vlastnosti a jej charakter, vďaka čomu sa môže vyvíjať a posúvať v rámci deja. Jej matka sa opustila, jej otec od nich odišiel, a teda je v podstate na všetko sama. Lexi som vnímala ako silnú postavu a rozhodne je plus, že môžeme vidieť jej progres vo vyrovnaní sa s tým, že Ty už nie je s ňou. Je to ona, kto má nevybavené účty a musí sa naučiť prijať fakt, že obviňovanie a smútok jej brata nevrátia. Musí sa naučiť žiť s faktom, že tam nie je.
Jeho smrť však ovplyvnila mnoho postáv v príbehu, čo opäť zafarbuje príbeh, pretože môžeme vidieť rôzne odtiene dopadu: ako to videla Tyova mama, ako sa s tým vyrovnával jeho otec, sestra, jeho kamaráti, jeho priateľka a dokonca aj učitelia. 
Keď už hovoríme o tých postavách a vzťahoch medzi nimi, veľmi sa mi páčilo, že zobrazila lásku medzi dvoma supermozgami alebo teda kockáčmi, pretože ich komplimenty a to, čo pokladali za sexy bolo odlišné od tých stereotypných obrazov, ktorými nás kŕmia iné knihy pre mládež. To bolo rozhodne oživenie. 

"Vyzeráš ako Eulerova rovnica," zamrmlal, len čo si ma premeral od hlavy po päty. 


Čo ma však na príbehu trochu mrzelo je, že som sa nedozvedela celý Tyov príbeh. Autorka to vysvetlila v celku dobre a dostačujúco, ale nato, akou dominantnou postavou bol samotný Ty, sa mi zdalo, že mu nevenuje toľkú pozornosť. Pripadalo mi to, že Ty je len vedľajšia postava, ktorá slúži na to, aby sme videli Lexin osobnostný rast a aby dodal príbehu štipku tajomna. A presne o tom ten príbeh je a nehovorím, že je zlý, no na druhej strane som túžila vedieť, prečo to urobil? S postavou Tya je spojených veľa otázok:
Čo ho trápilo? 
Čo ho viedlo k tomu urobiť to? 
Prečo sa nesnažil o tom s niekým hovoriť a riešiť to?
Uvedomoval si, ako tým ostatným ublíži? 
Kde vzal náboje?
Ako dlho to plánoval?
Prečo o ňom Lexi toľko vecí nevedela? 
Niekedy som mala dojem, že ani nie je jeho sestra, lebo hoci si pamätala všetky radostné momenty, pomaly nič nevedela o jeho priateľke. To sa mi zdalo zvláštne. Pre mňa postava Tya bola naozaj len takým tieňom, ktorý sa nad všetkými vznášal, ale ako čitateľka som ho nemala možnosť preskúmať a dozvedieť sa o ňom viac. Keby mu dala autorka viac priestoru, tak by to bolo podľa mňa ešte lepšie. Aj keď hodnotím pozitívne to, že v spomienkach vidíme Tya úplne v pohode, vidíme jeho zápasy, jeho ples a mnoho iných radostných momentov, čo len podčiarkuje fakt, že depresia sa nie vždy dá vyčítať zo správania osoby. Dotyčný sa môže usmievať, ale nemôžeme si byť istí, čo sa deje vnútri. 

Ale koniec koncov som si knihu veľmi užila. Cynthia vie, ako napísať dobrý príbeh a vie ho napísať tak, aby hral všetkými farbami. Sú tam scény, pri ktorých sa zasmejete, ale aj poplačete. Scény, ktoré sú milé a scény, ktoré sú záhadné. Pokiaľ čakáte akciu, kniha vás sklame. Je to príbeh o tom, ako sa ľudia snažia vyrovnať so stratou milovaného. Je to príbeh o priateľstve, láske, odpustení a najviac sa mi páčilo, ako Tyova smrť priviedla niektoré postavy bližšie. Niektorým kniha nemusí sadnúť, nie každý má rád tematiku smrti a samovraždy, no ja osobne si myslím, že stojí za prečítanie.


*Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Albatrosmedia. Pokiaľ vás knižka zaujala, nájdete ju TU.*



2 comments :

  1. Už vidím, že pri tejto knihe budem potrebovať veľmi veľa vreckoviek, pretože tematika straty blízkej osoby ma vždy rozcíti. Ale aj napriek tomu sa na knihu teším. Skvelá recenzia.

    ReplyDelete
  2. Patrím k tým, ktorí túto tematiku neobľubujú, no recenziu si naozaj napísala super, takže ma kniha trošku láka.:) Možno si ju raz prečítam.

    ReplyDelete