8 Jan 2014

Na kávičke s Múzou (#1): Máte nápad na príbeh?


Vítam vás v mojom novom projekte Na kávičke s Múzou, kde sa budem väčšinou vykecávať o písaní príbehov a s ním spojených veciach. Už aj predtým som sa kde-tu vyjadrila o postavách alebo o niečom takom, no teraz ma kopla Múza (a to poriadne), začala som písať (čo som nerobila už v dosť dlhom čase) a zrazu som mala v hlave toľko vecí, ku ktorým by som sa chcela vyjadriť, až nakoniec vzniklo toto malé okienko. Rozhodne nebude pravidelné, myslím, že ak by bolo, ihneď by som s tým sekla, pretože písať pod tlakom, že mám niečo niekde zavesiť, je tá najhoršia vec. Chcem, aby článok bol napísaný vtedy, keď na to budem mať čas a chuť, vtedy s ním budem aj spokojná. Ale dosť bolo mojich rečí, poďme sa venovať nápadom.

Čo robiť, keď ste dostali nápad na príbeh? Začať písať alebo si to premyslieť? Ako viem, ktorému nápadu sa venovať, a ktorému až tak veľmi nie?


Dalo by sa povedať, že mám veľkú fantáziu. Teda, určite sa nájdu ľudia, ktorí ju majú väčšiu, tak ako je viac ľudí, ktorí jej majú menej ako ja. Ak patríte medzi tých, čo snívajú s otvorenými očami, môžete byť radi. Fantázia je v dnešnej dobe pomaly ohrozeným druhom a nie každý vie, čo skutočne znamená. Prečo ale hovorím o fantázii? Pretože fantázia je hlavným kľúčom k nápadom, z ktorých neskôr môže vzniknúť dobrý príbeh.

Nápad môžete dostať hocikedy. V spánku, počas hodiny v škole, dokonca aj pri čítaní nejakej knihy. Jednoducho sa objaví vo vašej hlave. Teda, aspoň u mňa to tak prebieha. Zrazu sa objavia postavy, nejaká scéna a ja sa toho samozrejme okamžite chopím, pretože načo sa učiť, keď môžem rozmýšľať o úplne inom svete. To je na práci s nápadom to najlepšie. Nemáte žiadne hranice, môžete vymyslieť hocičo od lietajúceho draka po zlú čarodejnicu, ktorá bola prekliata malým škriatkom, pretože mu zbúrala dom. Dobre, istá logika by tam mala byť, ale inak máte neobmedzené množstvo. Chce to len trošku originality a je to. 

Keď dostanem nápad, nechám si ho chvíľu uležať v hlave. Väčšinou som nadšená každým jedným, ktorým dostanem, ale nie všetky by som dotiahla do konca. Je dobré nechať si to prejsť hlavou a ak ním budete nadšení aj po týždni alebo dvoch, ak vám budú napádať nové a nové detaily, vtedy viete, že je to nápad, ktorý je hodný položiť na papier. Väčšinou ešte čakám, kým začnem písať, po stoloch mám milióny malých lístočkov s detailami a poznámkami, jednoducho chaos, ale neskôr mi pomôže pri písaní. Myslím si, že je dôležité si zapísať všetko, čo vám napadne, pretože to niekedy môžete ešte využiť. Preto aj keď prepisujem nejakú kapitolu, pôvodnú si vždy nechám v počítači, pretože nakoniec sa možno budem chcieť k nej vrátiť alebo z nej niečo použiť. 

Ak vám môžem poradiť, nezačínajte realizovať viac nápadov naraz. Skúšala som to a veľmi sa mi to nevyplatilo, pretože som sa ani jednému z nich nevenovala dostatočne a potom ma to mrzelo. Celkovo obdivujem spisovateľov, ktorí majú rozpísaných viac príbehov a každému z nich sa plnohodnotne venujú, pretože ja mám niekedy problém aj s tým mojím jedným. Preto som zástanca: "Radšej sa venovať jednému príbehu poriadne ako viacerým minimálne". Ak píšete príbeh a napadne vám námet, ktorý túžite rozpracovať, odolajte mu. Nevravím, že sa ním nemáte zaoberať, pokojne o ňom premýšľajte, píšte si súvislosti, ktoré vymyslíte, ale asi by som sa radšej vyhla jeho spracovaniu. To by som začala, až keď by som dokončila svoj prebiehajúci projekt. 

Takže, ak myslíte, že máte premyslené nejaké tie orientačné body, môžete začať písať. Samozrejme, niektorí si radi urobia osnovu alebo niečo na ten spôsob. Ja si tiež rada napíšem určitý zoznam, niečo na spôsob osnovy, kde si trochu utriedim myšlienky o deji, možno si načrtnem, čo bude v prvej časti a druhej (väčšinou sa stáva, že mi napadajú veci, ktoré by som dala až do pokračovania, a pritom v prvej časti sa neviem pohnúť z miesta), aby som mala prehľad. 

Niektorí ľudia si predtým, ako začnú písať, napíšu krátku charakteristiku postáv, kde sa to bude odohrávať, možno nejakú históriu. Ja to veľmi nepraktizujem. Teda, snažila som si napísať charakteristiky jednotlivých postáv, ale nakoniec som ich veľmi nepoužívala a aj tak som zmenila niektoré veci. Dôležité je nájsť, čo funguje pre vás. Ľudia sú rôzni, a tak aj ich "písacie návyky" sú iné. Ak však začínate písať, musíte skúsiť veľa vecí, aby ste zistili, čo vyhovuje vám.

Ak sa necítite na dlhšie dielo, pretože ešte len začínate s písaním, pokojne začnite s kratšími žánrami. Ja som kedysi veľmi rada písala bizarné poviedky, nie sú dlhé, preto sa nemusíte až tak veľmi zameriavať na postavy a prostredie, no aj tak sa pri nich dá výborne cvičiť fantázia a hlavne písanie. Ak zistíte, že vám rozsah poviedky nestačí, že máte veľa detailov k nápadu, vtedy budete vedieť, že sa môžete pustiť aj do niečoho väčšieho.

Na záver by som len dodala, ak máte fantáziu, snívate s otvorenými očami a uvažovali ste o tom, že by ste to položili na papier, nebojte sa. Uvidíte, ako si pri tom oddýchnete. Je to ako výlet do sveta, kde neexistujú vaše problémy, ale problémy postáv. 
Snažte sa na príbeh myslieť aspoň raz týždenne. Ak vás nadchýna a baví vás, nebude to pre vás veľký problém. Ja sa dokonca niekedy rozprávam aj sama so sebou o mojom príbehu a na postavy myslím skoro každý deň. Čím väčšie puto si vytvoríte, tým bude príbeh lepší. 
Všetkým, ktorí sa snažíte písať držím palce, pretože viem, že je to ťažké, ale na druhej strane aj oslobodzujúce. 



8 comments :

  1. Mňa zvyčajne napadnú iba útržky, buď keď pozerám nejaké fantasy alebo pri počúvaní hudby, vtedy krúžim v mojej izbe v totálnej tme ako nejaký psychopat a nie je so mnou reč :D

    ReplyDelete
  2. Ja mám v hlave obrazy príbehu neustále a vždy sa mi striedajú tie isté, pokiaľ ich nedostanem z hlavy. Preto mám veľakrát premyslené aj detaily predtým, ako začnem písať.

    K tým začiatkom. Veľa ľuďom by som odporúčala začínať s kratšími poviedkami, lebo ak začnú písať dlhé a zložité romány, padnú akurát tak na hubu (som tým živým príkladom a moje "dokonalé" dielo KMK.... keď si predstavím, že to kedysi niekto čítal, idem umrieť od hanby). Tiež som mala začať písať kratšie poviedky, ale na druhej strane neľutujem, že to bolo tak, ako to bolo, lebo čo keby som písala iba krátke veci a nikdy by som potom nedostala nápad na VZA?

    Ale inak pekný článok. Fantázia je dôležitá a ja nechápem, ako vie žiť niekto, kto ju nemá :D

    ReplyDelete
  3. Ja mám v hlave momentálne obrovský nápad, ktorý ma prenasleduje a nedá mi ani čítať. :D

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ja byť tebou asi ho "dám na papier" inak ťa bude prenasledovať stále :)

      Delete
  4. Super článok! :) Milujem takéto pokeci o písaní, vždy sa dozviem čosi viac od skúsenejších a starších.
    V prvom rade som urobila hneď 2 chyby...A to: začala som s dlhšími vecami a nepremyslela som si to celkom.
    Pri tej prvej veci to trošku bolo. Druhá vec, dala som na papier svoje prvé myšlienky (doteraz si hovorím, že som sa musela vypísať z negativity) ale sa mi to veľmi nevyplatilo. Ako - tak som to dopísala (13 kapitol) A potom som si uvedomila, že to bol iba koncept, že chcem z toho urobiť niečo väčšie a začala všetko do detailov premýšľať.
    No prišla múza, kopla ma a ja som dostala nápad, ktorý by som len tak nepustila z hlavy. Premyslela som si to a hneď na druhý deň napísala prvú kapitolu. Postupne som domýšľala všetky veci, ktoré ma napadli.
    Inak, tiež mám ten problém, že ma napádajú scény dopredu a som rada, že nie som jediná no...
    Asi to tak má väčšina autorov.
    No oveľa radšej sa ponorím do vymysleného sveta :)
    (Trošku som sa rozpísala)

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ďakujem, som rada, že sa článok páčil :)
      Ja som tiež začala dlhšou vecou, aj keď som popritom písala aj kratšie, a tiež som si to nepremyslela, a tak som skončila pri druhej časti a už sa k tomu nemá ani šancu vracať :D

      Delete
  5. Skvelý článok :) Ja to mám zas tak, že nikdy neviem vymyslieť začiatok. Občas sa mi stane, že mám dopodrobna naplánovaný záver, alebo scénu, ktorú neviem pustiť z hlavy, ale keď to dávam na papier, občas mi trvá aj mesiac (kedže nemám čas písať pravidelne) aby som sa vôbec k tej scéne dostala. Aj práve teraz mám rozpísanú jednu vec, ktorá sa zakladá čisto na mojom sne :D takže, ešte uvidím, ako sa vyvinie. Ale s tou fantáziou máš neuveriteľnú pravdu, poznám ten pocit, keď na mňa ľudia pozerajú a myslia si, že asi nie som z tejto planéty :D

    ReplyDelete
    Replies
    1. Pre mňa sú začiatky tiež dosť ťažké, pretože sa neviem akosi rozbehnúť :) A inak, aj mne napadol príbeh sne :)

      Delete