18 Jun 2013

Keď autorská kríza dorazí a vy neviete, čo s tým

Tí z vás, ktorí ste sa už snažili niečo napísať, niečo, čo je dlhšie než obyčajná poviedka, viete, že jednoducho niekedy Múza nie a nie kopnúť. Teda mne sa to deje neustále, až mám niekedy dojem, že si zo mňa robí srandu. 
Vtedy nastáva takzvaný autorský blok, ktorý nie je nič príjemné. 
Sprievodné znaky:
- autor nevie, čo ďalej s príbehom
- väčšinou sa mu nechce písať
- nie je spokojný so svojim dielom
- má ho chuť vymazať alebo hodiť do koša (veľmi pokročilé štádium)

Ja sama som mala autorský blok skoro 2 roky, a preto viem, že to nie je nič, ale nič príjemné. Autor sa cíti úplne mizerne, nevie, čo má so sebou robiť, pretože písať sa mu nechce, jeho dielo sa mu nepáči... Preto by som sem chcela dať pár malých rád, ktoré by mohli pomôcť v boji proti autorskému bloku, no pritom tajne dúfam, že ich nikdy nebudete musieť použiť. :)



Nechce sa vám písať, nenúťte sa do toho.
Každý autor má svoje obdobia a nálady, kedy si povie, že by mal aj niečo napísať, pretože k svojmu dielu nesadol už dosť dlho, ale nie vždy sa dá k tomu donútiť. Niekedy sa nám jednoducho nechce. Ale to je v poriadku, autori by sa do toho nemali nútiť, pretože potom bude aj jeho dielo vyznievať silene a niekedy aj neúprimne. Napríklad, keď ja vidím, že nemám náladu, tak radšej ani neotváram word, pretože je to len zbytočná strata času. Radšej si niečo prečítam, upriamim pozornosť na niečo iné. Ono tá správna nálada si vás skôr či neskôr aj tak nájde a potom to pôjde ako po masle. Autori by mali mať preto so sebou predovšetkým trpezlivosť.


Nič, čo napíšete sa vám nepáči?
Niekedy sa stane, že vás napadne veľmi dobrá myšlienka, okamžite ju naťukáte do počítača respektíve napíšete na papier, ale keď si to spätne prečítate, máte chuť to vyhodiť. Nerobte to! Uložte si to, je možné, že keď si to prečítate neskôr o dva, tri týždne alebo mesiac, bude sa vám to páčiť viac. Možno na tom ešte popracujete a zakomponujete to do svojho príbehu. Ja som sa naučila, že sa oplatí veci si nechávať uložené, pretože nikdy neviete, kedy si zmyslíte, že sa vám to do príbehu hodí.



Skúšajte, skúšajte, skúšajte...
Pokiaľ u vás prevláda vyššie zmienený problém a každý nápad vás po istom čase omrzí, nezúfajte. Jednoducho ďalej vymýšľajte, skúste kontaktovať iných ľudí, ktorí tiež píšu, či by vám neposlali dielo a skúste načerpať trochu inšpirácie (pozor, teraz nemyslím vykrádanie nápadov, stačí len jeden dva nápady a potom ich trochu poupraviť podľa svojej predstavy). Musíte mať stále otvorené oči a fantáziu zapnutú na plné obrátky, pretože nikdy neviete, kedy vás do nosa udrie ten správny nápad, s ktorým sa dostanete znova na spisovateľské koľaje. 

Ako som to prekonala ja?
Celkom presne ani neviem. Už prešlo trochu viac času od vtedy a moja pamäť neslúži dosť dobre, ale viem, že mi Lyn poslala svoje dielo VZA, aby som si ho prečítala a povedala, čo si o tom myslím, a tak nejak sa začal celý ten nápad s Osudím. Jej príbeh ma nejakým spôsobom nakopol, dostala som nápad a ten sa ďalej rozvíjal a rozvíjal, až som začala písať a konečne to bolo niečo, čo sa mi páčilo a čo som hneď nevyhodila do koša. Mám síce s písaním menšie problémy, sú tam obdobia sucha (kedy sa mi nechce písať) ale sú aj obdobie, kedy nad tým dokážem presedieť niekoľko hodín. Dúfam, že tento raz to bude príbeh, ktorý aj dovediem do konca a že autorský blok sa mi už bude oblúkom vyhýbať.

Dúfam, že aj vám sa táto "spisovateľská choroba" bude vyhýbať a že budete plní nápadov a chuti do tvorenia príbehu.

4 comments :

  1. Pekný článok, hlavne s bodom dva súhlasím, sama si tiež všetko ukladám, aj hlášky, ak mi nejaká napadne :P Ale keď som toto tu tak teraz čítala, ani neviem posúdiť, či som niekedy mala autorský blog. Dva roky dozadu som svoje písanie nebrala príliš vážne, aby som riešila, či sa mi chce alebo nechce písať, alebo či tam vidím nejaké chyby, ktoré treba opraviť, a ktoré ma oberajú o chuť písať... Teraz sa snažím, ale presne podľa bodu 1 - ak nechcem, nepíšem, lebo to nemá význam. Taktiež sa písaniu nevenujem počas školy - to mám vždy výčitky svedomia, že robím niečo iné namiesto učenia a tak radšej nerobím nič :D Keď mám čas a chuť, píšem o dušu, keď nie, tak síce frflem, že by som písať mohla, ale inak na to kašlem. Takže nie, zrejme som autorský blok v takejto intenzívnej podobe nemala - nepočítam stavy, kedy som otvorila word a potom ho zavrela bez toho, aby som napísala aspoň slovíčko. A ak som sa písaniu dlhšie nevenovala, tak to bolo kvôli škole. Asi by som za tento fakt mala byť vďačná :D

    ReplyDelete
    Replies
    1. Ja mám v poslednom čase tiež taký postoj, že pokiaľ sa mi nechce písať, tak sa nič nedeje, neberiem to nejak vážne a podľa mňa je to tak lepšie, pretože nie vždy múza kopne a aby sa kvôli tomu človek neustále stresoval, to za to nestojí :)

      Delete
  2. Mňa posúva dopredu kamarátka, zakaždým sa spýta, či som niečo napísala, a či si to môže prečítať :D
    Je síce pravda, že som asi mesiac nič nenapísala, ale to cez prázdniny napravím :D lebo keby nie, tak mi nedá pokoj :D

    ReplyDelete
    Replies
    1. To je super :) Mne by to zrejme v písaní veľmi nepomáhalo, pretože by to na mňa vyvolávalo asi tlak, ale tak každí sme iní :D

      Delete