Autori začiatočníci alebo keď kvantita poráža kvalitu

Kvantita alebo kvalita? Pokiaľ hovoríme o príbehu, myslím, že väčšina z vás by si vybrala kvalitu. Avšak ak by ste chceli menej roboty, radila by som vám prikloniť sa ku kvantite. 

Tento článok je možno trochu nezmyselný, možno trochu mimo, ale pocítila som akúsi túžbu sa k tejto téme vyjadriť. Už nejaký ten čas sa pohybujem v "literárnych vodách" slovenských "autorov", ktorý začali písať, pretože ich to jednoducho bavilo. To je pekné, ale veľa z nich má jednu chybičku na kráse. Píšu, lebo ich to baví, ale viac - menej píšu pre niekoho. Tým niekým myslím veľkú skupinu čitateľov, ktorí si idú nohy zlámať za ich ďalšou kapitolou. Ale chápem ich, je veľmi dobré, keď vám niekto pohladí ego pozitívnym komentárom, ktoré vaše dielo vychváli až do samých nebies. Ale ako zistiť, či to myslí vážne a nerobí to len preto, aby ste vy naoplátku vychválili to jeho? 

Dlhšiu dobu som sa ponevierala na jednej nemenovanej stránke, kde všetci používatelia, ktorí tam pridávali svoje diela mali presne takúto stratégiu. Dobre, nie všetci, určite sa tam objavili aj výnimky, ktoré potvrdili

pravidlo. Ide o to, že to bola stránka, ktorá bola venovaná kreatívnym veciam, no namiesto toho sa to zvrhlo na miesto plné FanFiction na Vampire Diaries. Stačí keď si pozriete hlavnú stránku a o Delene a Stelene už nechcete ani počuť. Ak ste autor začiatočník a ešte ste len začali písať a chcete vedieť, čo si ľudia o vašom diele myslia, chápem, že to chce dotyčná osoba niekde zverejniť. Takýchto stránok, kde sú diela iných autorov je veľmi málo, čo je možno zle a možno dobre, lebo si fakt neviem predstaviť, ako by to vyzeralo, keby takýchto stránok bolo viac. Ale späť k veci. Neviem presne, kedy som sa k nej dostala, ale viem, že to bolo cez Lyn a v tej dobe to bol veľký Boom. Bola som nadšená, že môžem niekde pridávať diela a tak som tam nahádzala asi prvých päť kapitol Full Moon-u. Spočiatku som bola unesená dobrými komentármi a myslela som si, že moje dielo je úplne super, moje ego malo rozmery vzducholode. Až neskôr, keď som to dala prečítať aj iným ľuďom som zistila, že to nie je vôbec také úžasné. Pochopila som o čom tie komentáre na tej stránke sú, dokonca som zistila, že pod tlakom, ktorý niektorí čitatelia vyvíjajú sa nedá písať. A tak som odtiaľ odišla. Teda, nie nadobro. Spolu s Lyn sme tam opravovali články, pretože ich tam nemôžete len tak pridať, musia vám ich schváliť vyššie mocnosti - skrátka, celý ten ich systém by sa dal zjednodušiť pár zmenami, ale to je už ich vec. 

Neboli to len komentáre, ktoré ma prinútili tam už nepridávať. Cítila som sa tam ako v škôlke. Nechcem

tvrdiť, že môj príbeh je veľdielo, ale čo nájdete tam... na to sa nedá nájsť výraz. Chápem, že niektoré sa môžu dokonca aj skutočne niekomu páčiť, ale pokiaľ hľadám hodnotné dielo, z ktorého mám byť ohromená, musím hľadať inde. V prvom rada, autori si myslia, že za desať minúť napíšu trojstranovú kapitolu, hodia ju tam, aby upokojili čitateľov a je to. Neprečítajú si to po sebe. Nerozmýšľajú nad tým. Proste len píšu. Gramatika im veľa nehovorí, opisy tiež nie, pretože ak tam zavesíte dlhšiu kapitolu, nikto vám to nebude čítať. Celý ten systém je tam zlý. Dokonca som tam videla aj autorky, ktoré do prvej kapitoly napísali poznámku, aby im čitatelia dali vedieť, či je to dobré a či sa im oplatí pokračovať v písaní. Viem, že je fajn mať nejakých tých čitateľov, ale píšem predsa pre seba a nie pre nich. Píšem, pretože ma to baví a nie preto, lebo to chce niekto čítať. 

Samozrejme, autori tam majú veľa nápadov, rozpísaných majú hádam aj päť rôznych príbehov, ale čas majú pomaly len na jeden, ostatné sú pozastavené. Na čo? Radšej sa predsa venujem jednému a dám do toho všetko a nemám rozpísaných päť s tým, že neviem, kde mi hlava stojí a kapitoly sú o ničom.

Aký má však tento zmysel článok? Je to moja menšia potreba sa vypísať, ale predovšetkým by to mala byť menšia rada pre tých, ktorí sa v tomto opise aspoň raz videli. Nepáči sa mi, ako skončila tá stránka, pretože to zvyklo byť super miesto a dokonca som často krát rozmýšľala nad založením nejakej podobnej stránky, ale to chce veľa času, ktorý ja momentálne nemám a bojím sa, že by som skončila ako autorka menovanej stránky. Hold za dobrotu, na žobrotu. Takže, zamerajme sa na kvalitu, nie kvantitu príbehov.