Mary Lindseyová : Črepiny duší

Lenzi počuje hlasy a má vízie - vízie o náhrobných kameňoch, povodniach a chlapcovi s kovovo sivými očami. Zdá sa, že jej nikto nemôže pomôcť - dokonca ani jej priateľ Zak. Potom však stretne Aldena, chlapca zo svojich predstáv, ktorý jej prezradí, že ona je človekom schopným komunikovať s blúdiacimi dušami a pomôcť im. A že on bol po celé storočia jej ochrancom. Teraz Lenzi čaká ťažké rozhodnutie: Zak alebo Alden, život alebo smrť. Lenže čas sa kráti. Zlovoľná duša chce Lenzi zničiť a zabije ju, ak sa nerozhodne...

Lenzin život je dosť komplikovaný. Jej otec spácha samovraždu, kvôli chorobe, niekoľko mesiacov neskôr začne počuť hlasy, ktoré jej nedajú pokoj a nevie, čo s nimi má robiť. Aby toho nebolo málo, k tomu všetkému sa ešte pridajú aj vízie. Mame sa o tom všetko bojí povedať, aby si nemyslela, že je bláznivá. Jediná osoba, ktorej o tom niečo povie je jej priateľ Zak. Lenzi ako postava to rozhodne nemá ľahké, musí sa vysporiadať so schopnosťou, ktorá jej prevráti celý život naruby. Bola som rada, že nebola hrdinka, bála sa, pretože to bolo niečo nové, niečo, čo sa len tak každý deň nevidí a niekedy dokonca nevedela, ako reagovať. Túžila po normálnom živote, no namiesto toho dostala nadprirodzené. Postupom času sa však do toho dostala a pochopila to.

Na druhej strane tu máme Aldena, ktorý narozdiel od Lenzi, vie o všetkom, ale je nesvoj, pretože jej musí všetko vysvetliť a zaučiť ju. Zo začiatku to má ťažké, pretože Lenzi mu nechce veriť, nechce s ním nič mať, no pomaly si k nej nájde cestu a presvedčí ju, aby dala svojej novej "práci" aspoň jednu šancu. Snaží sa držať si od nej odstup, ale nakoniec sa to nepodarí ani jednému z nich.
V ceste im však stojí Lenzin priateľ Zak, ktorý je mierne konfliktná osoba a nehodlá sa Lenzi vzdať len tak.

Keď som sa pustila do čítania, nemala som veľké očakávania, pretože som počula dosť názorov, ktoré ma nahlodali a nebola som si istá, či sa mi kniha bude páčiť. Zo začiatku tomu tak veru nebolo, mierne ma otravovala neustála otázka "Si v poriadku?" Stačil jeden pohľad na Lenzi a už každý videl, že nie je v poriadku, že jej niečo je a potreboval to vedieť. No po niekoľkých desiatkach stranách sa to rozbehlo, autorka akoby sa konečne rozpísala a nakoniec kniha predčila moje očakávania. Príjemne som si pri nej oddýchla, nemusela som príliš rozmýšľať, jednoducho je to kniha ako stvorená popri nespočetných testoch v škole.

Autorka sa pohrala s nápadom duchov, teda duší po smrti, čo bola príjemná zmena od upírov a anjelov, takže to bolo ďalšie plus, ktoré by som knihe dala. No aj napriek tomu zo začiatku mi pripadala nevypísaná, niektoré vety by mohli byť vyškrtnuté, jednoducho, dalo by sa na tom ešte popracovať, ale celkovému dojmu, ktorý som mala z knihy to až tak veľmi neublížilo.

Koniec bol, ako inak, šťastný, myslím, že iný by som pri tejto knihe ani nechcela. Pasoval tam veľmi dobre a mala som z toho celého taký spokojný pocit. Keďže kniha má aj pokračovanie, som zvedavá, čo si pre nás autorka ešte pripraví. Nateraz dávam knihe hodnotenie 3/5:

Nakoniec by som sa chcela poďakovať vydavateľstvu COOBOO  za poskytnutie recenzného výtlačku. Ak by vás kniha zaujala, nájdete ju aj na stránke vydavateľstva TU.