Patrick Rothfuss - Strach múdreho muža (Kronika Kráľovraha 2)

Aj v ďalšom semestri musí Kvothe čeliť nepriateľom z radov študentov i profesorov a tvrdo si vybojovať každú mincu, aby sa udržal na škole. Po nevydarenom pokuse o záchranu prsteňa z rúk zlodeja a úhlavného nepriateľa Ambrosea zápasí doslova o holý život. K tomu sa pridáva obvinenie na súde. Kým utíchne rozruch, rozhodne sa na niekoľko mesiacov opustiť univerzitu. Vydáva sa do vzdialeného Severenu, kde vstupuje do služieb bohatého a vplyvného maera Alverona a okrem iného dostáva za úlohu zlikvidovať banditov rabujúcich na kráľovských cestách. Výprava sa nečakane zvrtne, Kvothe sa dostáva do ríše víl a neskôr do Ademu, krajiny obývanej mimoriadne zvláštnym a životaschopným národom. Chlapec získava užitočné skúsenosti a zručnosti. Popritom vytrvalo pátra po tajomných Chandriáncoch, vrahoch svojej rodiny.

Strach múdreho muža je v poradí druhá kniha v trilógii Kronika Kráľovraha od autora Patricka Rothfussa. Prednedávnom som prečítala aj prvú s názvom Meno vetra a musím sa priznať, že kniha ma naprosto očarila. Príbeh sa odohráva v dávnom stredoveku, v osamelom hostinci Míľnik v malom meste, v ktorom žije  Kote. Pre ostatných ľudí v dedine je tým mlčanlivým barmanom s nezvyčajnou farbou vlasov, ktorý je inak úplne obyčajný. Keby však vedeli, ako veľmi sa mýlia.
Ak ste ešte nemali tú česť čítať Meno vetra, čím skôr by ste si ju mali zohnať, pretože je to naozaj kvalitné čítanie. Priznávam, nie každému sa môže páčiť, na to potrebujete vycibrený vkus pre fantasy literatúru.
Aj tak sa však pokúsim len zľahka zhrnúť, o čo ide v prvej časti.
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden hostinec Míľnik, v ktorom si spokojne nažíval barman Kote aj so svojím pomocníkom Bastom. Je pravda, že v malej dedine nemali práve najväčšie tržby, no pamätali ešte časy, kedy tomu tak bolo. V určitý čas zavítajú do tohto hostinca miestni ľudia a jeden starý rozprávač Cob, ktorý pozná hádam každý príbeh od Taborlina Veľkého po Illiena. 

Jedného dňa, do hostinca Míľnik vojde Kronikár, ktorý v barmanovi spozná známeho Kvothea, ktorého povesť je známa v celých Štyroch kútoch civilizácie. Po dlhom prehováraní sa Kronikárovi nakoniec podarí Kvothea presvedčiť, aby mu za tri dni vyrozprával celý svoj príbeh bez zbytočného prikrášľovania. A tak sa na povrch dostanú skutočné hrdinské skutky Kvothea a nie vymyslené historky.

Druhá kniha je odrazom druhého dňa Kvotheovho rozprávania, kde pokračujeme jeho príbehom. Opäť sa venujeme jeho útrapám na univerzite, kde sa musí pasovať nie len s učivom, ale aj s nástrahami svojich nepriateľov. Nechýba ani Ambrose so svojou zlomyseľnou povahou a snahou zničiť Kvothemu každý jeden deň na univerzite. Jedinou jeho výhodou je, že za ním stoja jeho verní priatelia, ktorí sú ochotní mu pomôcť v každej chvíli. Taktiež sa opäť stretávame s nepolapiteľnou Dennou, ktorá Kvotheovi učarovala a on sa nemôže zbaviť myšlienok na jej osobu. Kvothe sa v ďalšom semestri prihlási na predmet profesora Elodina, ktorý je povestne známy tým, že nemá všetkých päť pohromade. Práve jeho postava dodá deju svieži nádych a často krát aj humorné momenty, ktoré stoja za to. No aj napriek tomu, že sa Kvothe vyhne každej šlamastike vďaka svojmu podrezanému jazyku a šťastene, nakoniec sa Ambrosovi podarí vyštvať ho z univerzity. A tak sa vydáva do sveta, zakotví u bohatého maer Alverona, neskôr vo svete víl a odtiaľ až do Ademu. A ako každý jeden moment jeho života, aj tieto sú plné dobrodružstva a napätia.

""Fíha!" zapískal Elodin po dlhšej odmlke. Namieril na Lenattčana ukazovák. "Uresh, za domácu úlohu sa vyspíš s dievčaťom. Ak nevieš ako sa to robí, príď za mnou po prednáške."

Čím si ma táto séria získala? Pravdepodobne to bude autorovým štýlom písania, ktorý nie je príliš zložitý, no je v ňom badať istú odlišnosť než pri iných dielach, ktoré nie sú napísané na 800 strán. Autor sa tiež hrá s opismi, ktoré sú podľa  mňa dôležitou súčasťou diela, pretože ak nemám opis, nedokážem si predstaviť prostredie, v ktorom sa dej odohráva, a ak si neviem predstaviť prostredie, oberá ma to o istý kus zážitku z knihy. No aj napriek tomu, že ich je tam dosť, nemyslím si, že by čitateľa začali nudiť, nedajbože, aby niektoré také pasáže preskočil, pretože ho to nezaujíma. Aspoň v mojom prípade sa nič také nestalo.

Ďalej, postavy. Obľúbila som si Kvothea kvôli jeho dôvtipu a odvážnosti, pretože nech bol v akejkoľvek situácii, vždy si nejako poradil, vždy sa z toho chcel dostať a nevzdával to. Taktiež obdivujem jeho dychtivosť po odpovediach na všetky otázky, ktoré sa mu ženú hlavou. Jeho láska k hudbe a k lutne je až zarážajúca, no na druhej strane je to výnimočnosť, ktorá sa mi na ňom najviac páči. Je to ten typ postavy, ktorá sa vám zapíše do mysle a nezabudnete na ňu, aj keby ste neviem ako chceli. No aj napriek tomu, ako ho mám rada a zbožňujem ho, boli situácie, kedy by som sa pred neho najradšej postavila a buchla ho, aby sa spamätal. Tých momentov však bolo málo. Ďalšou z mojich obľúbených postáv je Elodin, profesor menotvorca. Totálne uletený, mierne šibnutý, ale pritom obdarený správnou dávkou humoru, bez ktorého by som si nevedela túto knihu predstaviť. Medzi všetkými tými vážnymi profesormi doslova bije do očí jeho bezstarostnosť malého dieťaťa.

Dej je dôkladne premyslený - na Kvothea čaká vždy nejaké nové dobrodružstvo, ktoré vám dokáže vyraziť dych alebo vám, ako sa to často krát stávalo mne, spadne sánka až k podlahe. Niekedy som nevychádzala z úžasu, čo všetko som sa dozvedela. Inokedy mi zas spadol kameň zo srdca, keď sa to všetko vysvetlilo a skončilo to pre Kvothea dobre. Je to hrdina, s ktorým prežívate každú jednú maličkosť, teda aspoň ja som to tak cítila. Dej je plný napätia, odvážnych situácií, ale aj dojemných chvíľok, kedy je vám úzko. A všetko toto dohromady vytvára dokonalú masu, ktorá vám po prečítaní vybuchne v srdci a vy sa cítite tak krásne a zároveň smutne, pretože to skončilo a nemôžete sa dočkať ďalšej knihy. Inak by som svoje pocity z tejto série popísať nevedela.

Niekoho by mohla odradiť hrúbka knihy, no úprimne, tých 836 strán ujde ako voda ani nebudete vedieť. Kniha vás vtiahne do deja ako žiadna iná, kto prečítal Meno vetra, bude vedieť o čom hovorím. Osobne si myslím, že každý, kto má aspoň trochu rád fantasy a prelúskal sa Tolkienom a Paolinim, si Kroniku Kráľovraha zamiluje. Či už pre tajomných Chandriáncov, o ktorých nikto nechce hovoriť, alebo pre svieži humor, ktorý autor zamiešal aj do napätých situácií.

Jediné mínus bolo pre mňa, že autor v medzihrách možno až príliš striedal mená Kote a Kvothe. Ja viem, je to jedna a tá istá osoba a každý ho volá inak, pretože niektorí nevedia, že Kote je vlastne Kvothe, ale ja by som sa v medzihrách asi venovala menu Kote, pretože tak sa v súčasnosti nazýva a robilo by to možno menší zmätok. Aspoň u mňa.

No aj napriek tomu je moje hodnotenie plný počet bodov, pretože by som si nedovolila stiahnuť ani pol hviezdičky.

Ak by ste mali veľkú chuť pustiť sa do tejto jedinečnej knihy, nájdete ju TU. Zároveň by som chcela poďakovať vydavateľstvu IKAR, za poskytnutie pracovného výtlačku.