19 Apr 2011

Zmluva s diablom

Ahojte!

Pôvodne som dnes plánovala pridať novú kapitolu k Premene, ale akosi sa to nepodarilo, tak aspoň pridám jednu jednorázovku, ktorú som ešte dávnejšie napísala. Ako obyčajne je to fantasy, ktoré ma vystihuje a najľahšie sa mi píše.
Takže dúfam, že sa vám bude páčiť a všetkým prajem veselé sviatky plné vody :)


ZMLUVA S DIABLOM

Zasnene som hľadela na postavu sediacu na gauči. Nohy mal vyložené na stole a s misou pukancov na kolenách uprene sledoval obrazovku televízie, na ktorej sa naháňalo niekoľko chlapov za malou loptou.
„Nie!!! No tak!!!“ zakričal hrubým hlasom. „Kde sa podela obrana?“ sťažoval sa.
Stála som vo dverách vedúcich do obývačky a so slzami na kraji som ho sledovala. Hnedé vlasy mu stáli na všetky strany a po brade sa mu tiahlo jemné strnisko, ktoré ešte pridávalo na jeho mužnosti. Tá osoba rozvalená na gauči pri sobotňajšom futbale bola pre mňa všetkým.
V tom mi myseľ opäť naplnila predstava môjho odchodu. Bola som si viac než istá, že to nezvládnem. Nemala som na to dosť síl, no musela som to urobiť. Bola to daň za moju osudovú chybu.
Celý život som túžila po jednej veci. Milovať a byť milovaná, no môj osud sa neuberal tým správnym smerom. Až kým som nestretla jeho. Mala som dojem, že je pre mňa ako stvorený a sčasti som mala aj pravdu. Chodili sme spolu na rovnaké semináre na vysokej. Bavila som sa s ním ako s hocakým iným spolužiakom. Nedala som na sebe nič znať. Pár letmých pohľadom počas nudného vysvetľovania profesorky, na viac som sa nezmohla. Keď som doma sedela nad nepopísaným papierom, na ktorý som chcela premietnuť nový príbeh rodiaci sa v mojej mysli, hanbila som sa pri niektorom fantazírovaní, ktoré zaletelo k jeho osobe. Tie predstavy.
Pomaly som sa vyrovnávala so skutočnosťou, že jednoducho nie som osoba, ktorá by ho upútala viac než len na kamarátstvo, keď v tom sa to stalo. Spečatila som si osud.
Bol neskorý večer, keď som sa došuchtala do svojho prenajatého bytu blízko vysokej školy, no hneď ako som vstúpila dnu, vedela som, že nie som sama. Cez presklené dvere, ktoré viedli do malej obývačky som z chodby videla jemné červené svetlo sviečky. Fascinovane s husou kožou na rukách som sa pomalými krokmi vydala do izby. Keď som pomaly otvorila dvere, zbadala som na sedačke sedieť muža v elegantnom obleku s diabolským úsmevom.
Dnes si za svoju hlúposť a naivitu v duchu nadávam. V momente, kedy som ho zbadala som sa mala otočiť a zmiznúť niekam, kde by ma nenašiel, no ja som napriek tomu prekročila prah a sadla si oproti nemu.
Niečo na jeho výzore mi vravelo, že je to diabol počínajúc čiernymi vlasmi a červenými perami a končiac jeho diplomatickým kufríkom, na ktorom mal malým jemným písmom napísané Diabol. Možno to boli jeho červené oči, v ktorých som mala dojem, že vidím plamienky ohňa.  
„Rád ťa spoznávam Rose,“ prehovoril hlbokým vznešeným hlasom a zadíval sa mi do očí. Rovnako ako v mojich aj v jeho očiach sa odzrkadľovala túžba. Túžba po ďalšom výhodnom obchode.
„Viem po čom tvoja duša prahne,“ pokračoval zastretým hlasom a spojil si končeky prstov.
Uprene som ho sledovala, keď v tom sa stratil. Očami som pátrala po chabo osvetlenej izbe, no nikde som ho nevidela.
„Môžem ti to dať,“ začula som zlovestný šepot pri mojom uchu. „Stačí jeden jediný podpis a jeho večnú lásku budeš mať na dlani,“ povedal a svojím jemným mramorovo chladným ukazovákom prešiel po mojej sánke.
„A čo za to?“ spýtala som sa roztraseným hlasom.
„Nechcem toho veľa. Som skromný. Záleží mi na mojich zákazníkoch. Chcem pre nich len to najlepšie,“ prehovoril mi pri druhom uchu. „Na rozdiel od môjho brata sa o svojich zverencov naozaj starám.“
„Ale čo ma to bude stáť?“ zopakovala som svoju otázku.
„Obvyklá sankcia. Kúsok tvojej duše, možno nejakého tvojho potomka, alebo tvoju osobu. Čas a nálada ukáže,“ povedal flegmaticky.
„A bude ma naozaj milovať?“
„Prvotriedny cit,“ odvetil a usmial sa. „Pre takú krásnu tváričku ako si ty by som urobil čokoľvek.“
Prehltla som a prikývla. Okamžite sa mu v ruke zjavil kus na okrajoch obhoreného papiera s veľkými písmenami napísaným Zmluva. V druhej sa zjavilo starodávne brko a kalamár. Všetko to položil na stôl, namočil hrot brka do červenej tekutiny a písmom, z ktorého šľahali plamene sa podpísal.
„Teraz ty Rose,“ pobádal ma sladkým hláskom.
Ani na okamih som nezaváhala. Mala som pred sebou vidinu krásneho vzťahu, lásky, ktorú som ešte v živote nezažila. Všetko po čom som túžila stálo na druhej strane môjho podpisu.
Podišla som k stolu, vzal mi ukazovák a hrotom brka ma do neho pichol. Okamžite sa na povrchu mojej kože objavila malá kvapka krvi, ktorá zamazala brko. Podal mi ho a ukázal mi, kde sa mám podpísať. Rýchlo som sa dotkla papiera a rovnako ohnivým písmom som sa podpísala.

Po líci mi stiekla malá slza. Presne tak to začalo. Na druhý deň sa ku mne Dean správal úplne inak. Už vo mne nevidel tú správnu kamarátku, s ktorou si posielal lístočky počas nudnej prednášky o fabule, ale ženu, ktorá má krásnu postavu a nádherne modré oči. Videl ligot ich blond vlasov, čaro jej bledej pokožky. Rose si uvedomila, že zmluva funguje. Bol do nej zamilovaný. Po piatich mesiacoch sa jej Dean spýtal či by sa k nemu nechcela nasťahovať a ona prikývla. Všetko bolo také krásne.
Až do dnešného rána, pomyslela si smutne Rose. S Deanom čas letel a pri ňom úplne zabudla, že by mala splatiť akúsi sankciu za šťastie, ktoré s ním prežívala.  Musela odísť, pretože vedela, že inak by si to odniesol on.
Posledný krát sa na neho zadívala a vzala si kabát.
„Zlatko, idem do mesta,“ zvolala z chodby.
„Dobre, kedy sa vrátiš,“ povedal pričom neodvrátil zrak od telky.
„Neviem ti povedať, idem si s babami sadnúť na kávu.“
Otočila sa, že už pôjde, nech to má rýchlo z krku, keď v tom ju zastavili ruky na jej pase.
„Vráť sa mi čo najskôr,“ prehovoril Dean, obrátil si ma k sebe a vášnivo ma pobozkal. Len tak-tak som sa ubránila slzám, ktoré mi chceli uniknúť.
„Ľúbim ťa,“ vyslovila mierne priškrteným hlasom.
„Aj ja ťa ľúbim,“ odvetil a znova ma pobozkal. To som sa už musela vymaniť z jeho náručia, pretože som bola príliš rozľútostená. Schmatla som do ruky kabelku a vybehla von z bytu.
Autom som sa doviezla až pred luxusnú reštauráciu, kde som sa s ním mala stretnúť. Potrpel si na elegantnosť a vďaka svojmu postaveniu si ju mohol aj dovoliť. Keď som podišla k recepcii, starší pán, ktorý tam stál ma odprevadil k stolu, kde sedel. Keď som ho videla za jasného svetla, mala som dojem, že sa mi podlomia kolená. Kým som si v mysli dokázala vybaviť len tú spomienku, ktorá sa odohrávala v šere obývačky, mohla som si nahovárať, že to je len výplod mojej fantázie.
„Sadni si Rose,“ prehovoril zastretým hlasom.
Poslúchla som. Čo iné som mala robiť?
„Čo chcete za svoje služby?“ spýtala som sa.
„Nie tak priamo. Dáš si niečo?“
„Nie,“ odmietla som stroho. „Mohli by sme sa baviť o mojej splátke za šťastie?“
„O áno. Pamätám sa. Rose a Dean. Celkom pekná dvojica. Keďže som si myslel, že by sme sa mohli porozprávať aj menej formálne ako len o práci a zmluvách, myslím, že by sme sa mohli premiestniť do mojej kancelárie.“
Sledovala som, ako luskol prstami a my sme sa ocitli v tmavej kancelárii.
„Takže, mal by som pre teba jednu celkom slušnú ponuku,“ povedal. „Pôvodne som chcel tvoju dušu, ale prišlo mi ľúto zbaviť takej krásnej dievčiny toho najdôležitejšieho čo vy ľudia máte. Tak ma napadlo,“ začal a prešiel poza môj chrbát. Cítila som, ako sa svojimi dlhými prstami opiera o operadlo kresla. „Myslím, že by ti bolo oveľa lepšie, keby si mi robila spoločnosť,“ zašepkal.
Spočiatku mi nedochádzalo, o čom to hovorí, no potom mi svitlo.
„Ak si myslíte, že budem vaša osobná štetka, ste na omyle!“ vykríkla som a snažila sa vstať, ale nedovolil mi.
„Bol by som rád, keby si to tak nenazývala. Som presvedčený, že by sa ti táto platba páčila. Som stelesnením šiesteho prikázania,“ zašepkal a dlaňou mi prešiel po krku.
„Ale ja milujem len Deana,“ prehovorila som.
„Ibaže on drahá Rose ťa miluje len vďaka Mne! Myslím, že to nie je ten najsprávnejší spôsob, ako sa brániť.“
„Berte si čo chcete, ale štetkou sa nemienim stať.“
„Domnieval som sa, že si Deana vážiš oveľa viac. Asi nevieš, čo sa deje, keď som nazlostený lebo nedostanem to, čo chcem,“ odvetil podráždeným hlasom.
„Jeho nechajte na pokoji! Tá zmluva je len medzi nami, takže ak chcete moju dušu, pokojne si ju vezmite, ale ja s vami cudzoložiť nebudem,“ odvetila som pevným hlasom a sledovala som jeho chrbát.
„To je ale slovo. V poriadku, ak si to želáš takto v poriadku,“ odvetil diabol a dúhovky mal čierne. Prešiel za môj chrbát a pravú ruku mi položil na ľavú stranu krku. Zľahka ma hladil, prešiel končekmi prstov na moju hruď. Chcela som sa brániť, keď v tom mi jediným dotykom ukazováka prerezal kožu. Dlhými prstami sa jemne dostal do môjho vnútra. Bola som si istá, že by to malo bolieť, no ja som nič necítila. Snažila som sa dívať pred seba, ibaže môj zrak sa akosi zhoršoval. Po krajoch som mala akúsi tmu, ktorá mi chcela zatieniť výhľad. O malú chvíľu som nevidela nič, nič som necítila, upadla som do sladkej nevedomosti.

Diabol hľadel na bezvládne telo, ktoré mávnutím ruky poslal medzi ostatných zatratencov. S belasou dušou v ruke a horiacou zmluvou v ruke sa pozeral, ako sa na ňu ostatní vrhajú spoly šialený od hrôzy z pekla, spoly vedení túžbami.
Hlupaňa! Keby len vedela, ako dobre sa mohla mať. Teraz bude korisťou silnejších, pomyslel si Diabol, vysypal popol do koša a vzácnu dušu uschoval k ostatním.
Obetovala celý svoj život, pre pár mesiacov lásky, uvažoval a nedokázal to pochopiť. 

3 comments :

  1. taký koniec som teda nečakala, ale dobré to bolo. zaujímavý príbeh :)

    ReplyDelete
  2. moje obľúbené - fantasy a realita v jednom :)
    chúďa rose, ale viac menej si za to môže sama. no kvôli láske robia ľudia vecí... :D
    páčilo sa mi to, aj ako sa celý príbeh vyvíjal, len v jednej časti som bola mimo, keď si prechádzala z ja-rozprávania do ona-rozprávania. ale to len na okraj...
    ja sa idem pozrieť, či tu nemáš ešte niečo podobné ;)

    ReplyDelete
  3. WoW... :) Najprv sa mi to nechcelo čítať ale rozhodla som sa že predsa len a neľutujem :) Ja fičím na psychologických trileroch... ale ako vidím aj Fantasy sa dá... veľmi pekný príbeh :)celkom dobrá zmena

    ReplyDelete