13 Nov 2012

Kill or not to kill? That's the question!

Každý z vás určite pozná ten pocit, keď čítate knihu a autor/ka vytvorila postavu, na ktorú máte strašne silný crush alebo postavu, ktorá sa vám jednoducho dostala pod kožu a sympatizujete s ňou. Myslím, že to je cieľom každého spisovateľa, pretože postavy tvoria dôležitú časť príbehu. Ale čo ak nastane situácia, kedy autor/ka vašu obľúbenú postavu zabije???

Ja sama viem, aké je nepríjemné, keď v knihe zomrie obľúbená postava, stalo sa mi to už dosť veľa krát. Naposledy pri Drozdajke, kde ich teda bolo viac. Na jednej strane musím povedať, že som až tak úplne nesúhlasila s ich zabitím, aj keď ma to dosť prekvapilo a šokovalo, no na strane druhej, ako "spisovateľka" mám aj ja veľké sklony k zabíjaniu svojich postáv. Nie je to preto, že by som ich nemala rada alebo nevedela, čo s nimi. To rozhodne nie. Vlastne ani neviem, prečo mám také nutkanie ich zabíjať. Možno sa mi páčia tie smutné scény na "smrteľnej posteli", možno smrť jednej postavy prispeje k rozvoju a vývinu druhej. Ktovie. 
Často krát sa však samej seba pýtam, či zabitie tej a tej postavy bude správny krok. A autori, nevediac, ako na to zareagujú ich čitatelia, podstupujú dosť veľké riziko, ak chcú nejakú z nich zabiť. Preto tá otázka: Kill or not to kill?

Obeta pre väčšie dobro!
Áno, niektorí obhajujú smrť postavy aj takýmto argumentom. Priznám sa, v niektorých prípadoch tam patrím aj ja. Určite to poznáte, je to tá situácia, kedy sa postava 1 obetuje a umrie za  postavu 2 , len aby ju zachránila, pretože dvojka je predurčená, že všetko a všetkých zachráni. V tomto momente je to podľa mňa ešte akceptovateľné, pretože to deju dodá dramatičnosti a jednak to môže posunúť príbeh dopredu. 

Neviem ako pokračovať, tak zabijem postavu, aspoň sa tam niečo stane.
Toto je hádam tá najhoršia výhovorka na zabitie postavy, akú som kedy počula. A najhoršia vec, akú môže autor spraviť, jednoducho zabiť osobu bez dôvodu; dalo by sa povedať, že je to trestný čin. Autor totiž nikdy s určitosťou nemôže vedieť, či tú danú postavu ešte nebude potrebovať. A predovšetkým by mal myslieť na nás čitateľov, ako sa budeme tváriť a ako na to budeme reagovať. Našťastie som sa s takýmto prípadom stretla len v jednej poviedke na internetovej stránke, ale aj tak ma zarazilo, že nejaký autor takto môže zaobchádzať so svojou postavou.

Postavy by to nemali mať v príbehu ľahké, poďme im spôsobiť nejaké to utrpenie!
Presne do tejto skupiny by som povedala, že patrím ja. Nechápte ma zle, ja mám postavy vo svojich príbehoch rada, taktiež ako aj v knihe mám vždy nejakú postavu rada a je mi ľúto, ak to má v živote ťažké. No aj napriek tomu sa akosi vyžívam v tom, že im spôsobujem utrpenie (dobre, teraz zniem trochu ako masochista). Postavy by to v príbehu nemali mať ľahké, pretože ak by sa im podarilo všetko na prvý raz, bola by to nuda. A teda aj smrť postavy 1 môže byť pre postavu 2 istou prekážkou, ktorú musí prekonať, aby sa pohla ďalej.

Mal by však autor myslieť na to, čo povedia čitatelia na vraždu postavy? Mal by sa tým obmedzovať? Bol by schopný to urobiť, keby polemizoval nad tým, či to čitateľov odradí, alebo nie?
U mňa je to tak, že keď píšem, tak všetky dotazy mojich súkromných testovacích "editorov" si beriem k srdcu , ale vývojom deja a životom postáv sa riadim sama podľa seba. Ak by som bola pevne rozhodnutá, že táto postava musí zomrieť, nehľadiac na to, či je hlavná, alebo vedľajšia, dôležitá alebo bezvýznamná, pravdepodobne by som sa riadila len a len mojimi pocitmi.

A čo vy? Boli by ste schopní len tak zabiť nejakú z vašich postáv, alebo by ste na to nemali odvahu a spôsobili by ste im iné prekážky, ktoré by ich nútili sa vyvíjať? 


Sima :)

4 comments :

  1. Nad smrťou postáv som sa nikdy takto nezamýšľala. :D Je pravda, že v niektorých knihách ma to zamrzí, napríklad v takej Stratený svet v podzemí, kde v druhej časti zomrela moja obľúbená postava, kvôli čomu som vlastne s touto sériou aj skončila, lebo ma naštvali. Alebo taká Laura a tajomstvo Aventerry! Bola to moja prvá kniha, čítala som ju v dvanástich a trojku som si potom kúpila po česky, ani si nevieš predstaviť, ako ma šokovalo, keď mi aj tu autor zabil obľúbenú postavu! Tiež som so sériou skončila, lebo som si nevedela predstaviť, že tam už tá postava nebude.

    Na svojím písaním nikdy takto nerozmýšľam. Postavy zabíjam nerada, hlavne tie obľúbené, ale keď majú zomrieť, tak zomrú. U mňa to väčšinou nefunguje tak, že sa tam nič nedeje, tak niekoho zabijem. Všetci majú určitú, jedinečnú úlohu, ktorú musia splniť a až potom sa rozhodne, čo s nimi bude. Bezdôvodne niekoho zabíjať je nezodpovedné a čitateľ to veľmi ľahko vyčíta z príbehu. Potom nad tým iba krúti hlavou. Predsa len, ak je príbeh plný utrpenia, nejakú nádej tým chudákom ešte treba nechať. Kniha by mala mať niekedy určitú hranicu a nemalo by sa v nej diať všetko hore dolu bez toho, aby si autor stanovil nejaké odkiaľ pokiaľ. Smrť je prirodzená aj v normálnom živote, ale treba vedieť, kedy je vhodné niekoho zabiť. Knihy sú naši miláčikovia, cez ne cítime, preto musíme pri manipulovaní s postavami konať rozvážne.

    ReplyDelete
  2. Lyn: ja som sa tiež nad zabíjaním postáv nikdy nepozastavila, ale minule som rozmýšľala o príbehu a napadla ma jedna vec, ktorá viedla k napísaniu tohto článku... tak som si trochu uvedomila, že autor by mal dávať pozor kedy a ako zabije nejakú svoju postavu pre svoje dobre, ale aj pre dobro čitateľa :D

    ReplyDelete
  3. Nejaké tie postavy treba zabiť 8D niekedy sa to hodí, inokedy ma to naštve, niekde to pridá dramatickosť, inde je to absolútne zbytočné, napríklad v Drozdajke môj Finnick 8__(

    ReplyDelete
  4. E_V_E: moja reč, niektoré jednoducho pre dobro veci musia zomrieť, ale Finnick nemusel :/

    ReplyDelete