27 Apr 2011

Krvavá totožnosť

Zdravím Vás všetkých!
Včera som dokončila tretiu kapitolu Premeny, tak som zvedavá, čo na to poviete. Snažila som sa to včera a ešte aj dnes opraviť, tak dúfam, že tam nebude veľa gramatických chýb.
Do príbehu vstúpia nové postavy, pridala som aj zopár obrázkov, hádam sa vám budú páčiť rovnako ako mne. Ani neviete, ako dlho som hľadala na nete aj na IMDB, aby som vystihla postavy, ktoré som tam dala. No nakoniec sa to podarilo! Som rada... sú jednoducho skvelí.
Čo sa týka toho blonďáka, konečne sa dozviete jeho meno!!! Tak prajem pekné čítanie a ak zanecháte nejaké tie komentáre, vôbec sa nenahnevám :D


Krvavá totožnosť

Presne som nevedela, ako som sa dostala do ulice, v ktorej som sa práve nachádzala. Blondiak sa presunul predo mňa.
„Ani som sa nepredstavil. Adam,“ povedal a podal mi ruku.
Zmätene som behala očami po okolí. Z toho všetkého mi behal mráz po chrbte.
„Samantha,“ odvetila som a chytila sa jeho ruky. „Kde to sme?“ skoro som vykríkla.
„Chcela si predsa vedieť kto som, tak ti to chcem ukázať,“ odvetil pokojne.
Tu nie je niečo normálne, pomyslela som si a sledovala Adama, ako vstúpil do svetla pouličnej lampy. Miestami som mala dojem, že som si otvárala ústa na nesprávneho človeka, že je naozaj nejaký úchyl, ktorý ma tu teraz buď znásilní, alebo zabije, aby ukojil svoje zvrátené chúťky.
„Pevne dúfam, že po tom všetkom neujdeš s krikom,“ povedal a zákerne sa usmieval. Pomalými krokmi sa vydal k ceste a poobzeral sa na všetky strany, keď v tom očividne niekoho zbadal, pretože sa tam zahľadel a ukazovákom mu pokynul, aby prišiel bližšie. Moja zvedavosť bola priveľká, preto som pomalými krokmi pristúpila bližšie  k nemu. Osoba, na ktorú volal bola nejaká ľahká deva, ktorá ponúkala všetky časti svojho tela.
„Ahoj, čo by si si želal?“ spýtala sa ho sladkým hláskom, no až potom si uvedomila, že vedľa neho stojím aj ja. Hodila na mňa povýšenecký pohľad a potom sa opäť zamerala na Adama.
„Len jednu malú službičku,“ povedal zvodne, prešiel za jej chrbát, dlaň priložil na jej krk a pobozkal ju. Teda, aspoň zo začiatku sa to zdalo, ako keby ju bozkával. Keď som sa tomu lepšie prizrela, videla som ostré biele tesáky zabárajúce sa do mäkkej kože prostitútky. Vyjavene som civela na celé to predstavenie, ktoré sa mi odohrávalo pred očami. Inštinkt mi kázal, aby som čo najskôr utekala domov a viac sa k tomu chlapíkovi nepribližovala, no nemohla som sa ani hnúť. Žena pod vplyvom strácajúcej sa krvi z tela začala kričať, no potom jej ovisla hlava a už nevydala žiadny zvuk. Adam odhodil bezvládne telo a s krvavými kvapkami okolo úst sa na obrátil na mňa. Zotrel si ich a prsty si následne oblizol.
„Upír?“ hlesla som.
„Presne tak,“ odvetil a zlovestne sa na mňa zaškeril.
„Ale tí predsa neexistujú,“ odporovala som, aj keď márne, pretože sama som na vlastné oči videla, ako ju celú vysal.
„Mám ti to predviesť ešte raz?“ spýtal sa so zdvihnutým obočím a čakal kým sa z toho spamätám. Problém bol v tom, že sa z toho sa nedalo len – tak spamätať. Chlapík pred vami vysaje nejakú ženskú a vy to máte brať ako normálnu vec? To je príliš aj na mňa.
Pomalými krokmi som začala od neho cúvať v nádeji, že mi možno dá pokoj a ja budem môcť prežiť túto noc v bezpečí svojej izby. Keď som však od neho bola dostatočne ďaleko a otočila sa v snahe čo najrýchlejšie utiecť, narazila som do vysokého tmavovlasého chalana celého v čiernom. Vystrašene som cúvla, ale za mnou bol o trochu nižší taktiež tmavovlasý chalan. Obaja mali orieškovo hnedé oči prechádzajúce do čiernej.
„Myslím, že je dosť vystrašená aj bez vášho vtipkovania chalani,“ podotkol Adam pobavene. Ten predo mnou mi uhol, a tak som mohla tomu vysmievajúcemu sa blondiakovi darovať bodajúci pohľad.
„Toto je Sam,“ pristúpil bližšie a predstavil ma im. „Dan,“ ukázal na toho vyššieho, ktorý mi ako prvý zatarasil cestu. „Jeho brat Dave,“ kývol hlavou na toho nižšieho.
„Musel si si zavolať posily na jedno nízke dievča?“ spýtala som sa nechápavo a tak trochu aj výsmešne. „Nezvládol by si ma sám?“
„Ver, že keby som ťa chcel, nepotreboval by som posily. Ty sama by si o to prosila,“ predniesol výhražne a po tej vete nasledoval tlmený smiech jeho priateľov, ktorých som prebodla pohľadom.
„Vždy som túžila mať niečie zuby v krku,“ poznamenala som ironicky.
„Ale ja som predsa nehovoril o mojich zuboch,“ usmial sa a nasledovala druhá vlna tlmeného smiechu.
Ruky som zaťala v päste otočila sa a vydala som sa smerom domov.
„Kam si myslíš, že ideš?“ spýtal sa, keď sa zrazu zjavil predo mnou.
„Kam asi? Domov,“ odvetila som so zdvihnutým obočím. Toho chalana som mala po krk. Obišla som ho a pokračovala v ceste, kým mi ju nezablokovali jeho kamaráti.
„Čo chcete?“ spýtala som sa protivne. Bola som si vedomá, že som v tmavej uličke s troma upírmi, pre ktorých bola hračka vysať ma, no strach akosi zmizol a ja som pociťovala len a len hnev.
„Potrebujeme ťa,“ prehovoril Dan zamatovým hlasom.
„Ale čo? A na čo také?“ spýtala som sa prekvapene.
„Adam si myslí, že nám môžeš pomôcť dostať z tohto,“ ozval sa Dave.
„Z čoho?“ spýtala som, pretože mi niekto pravdepodobne stál na vedení.
„Máš silu,“ povedal Adam vedľa mňa, „ktorá by nás mohla vrátiť späť do normálneho sveta,“ dokončil.
„Samozrejme a tuto tvoji kamaráti pijú len zvieraciu krv,“ poznamenala som ironicky pričom sa tí dvaja striasli hnusom.
„Sam si sama v tmavej uličke s troma upírmi a nebojíš sa? Nezdá sa ti to divné?“ spýtal sa a približoval sa ku mne. Inštinktívne som cúvala až som narazila chrbtom na chladnú stenu budovy. „V tebe naozaj niečo je.“
„Nie si normálny,“ odvetila som mu a vzdorovito sa mu pozerala do teraz červených očí.
„Do čerta s tebou,“ zaklial a dlaňou buchol do steny tesne vedľa mojej hlavy až z nej opadla omietka.
„Adam, nechaj ju tak. Očividne nemá žiadnu moc,“ prehovoril Dan.
„Múdry chlapec,“ poznamenala som a stále nespúšťala zrak z Adama. „Teraz, keby ste ma pustili domov je neskoro a ja mám zajtra ešte školu,“ prehodila som a znova sa vydala domov. V tom sa okolo môjho zápästia obmotala čiasi ruka.
„Do riti pusti ma to bolí,“ skríkla som na neho. Prepaľoval ma červenými dúhovkami, pritiahol si ma ešte bližšie k sebe. „Musíš nám pomôcť,“ zašepkal chladne.
„Nemám ako,“ odvetila som mu rovnako.
„Ale máš. Len musíme prísť na to, ako tú tvoju silu uvoľniť,“ prehovoril a ešte viac stlačil moju ruku až mi tvár skrútilo do čudnej grimasy.
„Adam, nechaj ju,“ prehovoril Dave, ktorý sa zjavil za jeho chrbtom.
„No tak Dave, sme predsa upíri. Ak chce jej krv nech si poslúži. Vonia predsa na celú ulicu, nečudujem sa, že sa neovláda,“ povedal Dan, ktorý stál pri jeho boku. „Dúfam však, že sa podelí.“
„Niežeby ma vaša prítomnosť nebavila, ale ja by som už fakt mala ísť domov,“ zopakovala som pevným hlasom bez štipku strachu. Nemala som poňatia kam sa podel.
„No tak, Sam,“ zašepkal Adam.
„Čo odo mňa čakáš? Že mám nejakú tajnú silu, o ktorej nikto nevie a dokáže ťa premeniť späť na človeka? Mýliš sa,“ povedala som.
„Naozaj?“ spýtal sa, na mieste kde ma držal silným stiskom odhrnul mikinu a ukázal na malé tetovanie v tvare akéhosi divného krídla.
„To nie je možné,“ vydýchli jeho priatelia.
„Ako sa to tam vzalo?“ spýtala som sa neveriacky a zízala som na čierne slučky vinúce sa po mojom zápästí.

Dave                                  
Daniel - Dan
                          

















tetovanie na zápästí Sam

                        

5 comments :

  1. OOOOO!!!!!!!!! Prečítala som si všetki tri časti a musím uznať je to super!! :D určite si prečítam aj pokračovanie :D a možem si ťa dať do SB?? :) a písneš mi na blog keď bude ďalšia časť??? :D ďakujem je to vážne super!!! :D

    ReplyDelete
  2. jeeej ďakujem za komentár a samozrejme, že môžeš aj ja som si ťa tam už dala... teda dúfam, že ti to nebude vadiť :D a neboj dám ti vedieť keď bude ďalšia kapitola :D

    ReplyDelete
  3. dikes dikes :D a jasne že mi to nevadí ;-)

    ReplyDelete
  4. chcela som najprv povedať, že reakcia holčiny bola veľmi podivná, ale kedže jej to neskôr vytkol aj sám pám veľký upír, tak ste mi vzali vietor z plachiet :D no absolútne netuším, čo sa z tohto dejovo vyvinie...
    P.S. chýba ti tam miestami zopár zvratných zámen, ale z toho si nerob ťažkú hlavu, ja po sebe toľko chýb nachádzam aj na 5-6 prečítanie...

    ReplyDelete
  5. No... začína sa to pekne zamotávať. :D :D To mám rada, takže len tak ďalej.
    PS: Pekné obrázky. :))

    ReplyDelete